Muž, ktorý spieval koledu. Aj takúto prezývku si vyslúžil blahoslavený Metod Dominik Trčka. Rádio LUMEN v piatok 25. júna získalo relikviu tohto hieromučeníka do rozhlasovej kaplnky.

Relikvia pripomína príbeh redemptoristu, ktorý aj v leopoldovskom väzení totalitného režimu smelo vyznal svoju vieru a v roku 1959 za to zaplatil životom. Relikviu odovzdal vedeniu Rádia LUMEN Jaroslav Štelbaský, ihumen kláštora redemptoristov v Michalovciach, krátko po svätej liturgii. V Bazilike Zoslania Svätého Ducha sa po svätej liturgii čítal aj list k relikvii, ktorý napísal Metod Marcel Lukačik, protoihumen Michalovskej viceprovincie redemptoristov. 

„Blahoslavený Metod je známy tým, že spieval koledu vo väzení. Neskôr na dôsledky samotky za spievanie koledy zomrel. V jeho vnútri aj v ťažkej chvíli bolo jasné, že Boh je s ním. Je to aj odkaz pre nás, aby sme v ťažkej chvíli dôverovali Bohu," povedal pri odovzdávaní relikvie o. Jaroslav Štelbaský.

Životný príbeh blahoslaveného Metoda Dominika Trčku oslovil aj členov vedenia Rádia LUMEN. „V bezvýchodiskovej situácii sa môžeme utiekať k blahoslavenému Metodovi. A budem to robiť aj ja, myslím si, že je to návod i pre našich poslucháčov," vysvetlil Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Zuzana Szakácsová, konateľka a Martin Šajgalík, programový riaditeľ, poďakovali redemptoristom v Michalovciach za dar tejto relikvie a pozvali poslucháčov na návštevu rozhlasovej kaplnky svätého Michala archanjela. 

V rozhlasovej kaplnke máme už deväť svätcov a blahoslavených, ktorých životné príbehy sa odohrávali nie tak dávno. Na život niektorých z nich si mnohí ešte spomíname. Sv. Ján Pavol II., sv. sestra Faustína, bl. Metod Dominik Trčka, bl. Pavol Peter Gojdič, bl. Vasiľ Hopko, bl. Titus Zeman, bl. sestra Zdenka Schelingová, bl. Alfonza Mária Eppingerová, bl. Anna Kolesárová, orodujte za nás.

Životopis bl. Metoda Dominka Trčku:

Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 v českom Frýdlante nad Ostrovicí pri Frýdku-Místku. Rozhodol sa pre zasvätený život a v r. 1902 vstúpil do rehole redemptoristov (Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa), kde po noviciáte 25. augusta 1904 zložil sľuby. Po štúdiách teológie bol v Prahe 17. júla 1910 arcibiskupom Levom Skrbenským vysvätený za kňaza. 

Jeho miesta pôsobenia boli Praha, svätyňa Panny Márie na Svätej Hore a Plzeň. 

Už počas svojich rokov štúdií sa zmienil o svojej túžbe pracovať medzi kresťanmi východného rítu. To sa stalo skutočnosťou v roku 1919, keď ho superior Pražskej provincie redemptoristov poveril pastoračnou prácou medzi veriacimi gréckokatolíkmi v Ukrajinskom Ľvove. V tamojšej komunite, zvlášť za pomoci blahoslaveného P. Nikolaja Černeckého, sa naučil jazyk, zvyky a miestne obyčaje. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé meno Metod.

V decembri 1921 je poslaný do Stropkova na východe Slovenska, kde zakladá so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov byzantského rítu. V roku 1924 sa stáva predstaveným komunity a začína rozvíjať misionársku činnosť v eparchiách v Prešove, Užhorode a Križevci. Ohlasuje Božie slovo a zakladá spoločenstvá Matky ustavičnej pomoci. V roku 1931 sa spoločenstvo presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde bol P. Metod predstaveným až do júla 1932.

V roku 1936 je znovuzvolený za predstaveného domu a v tomto postavení zotrváva až do r. 1942. Pod jeho vedením sa duchovná činnosť komunity redemptoristov rozširuje na celý Zemplín.

Počas druhej svetovej vojny podstupujú redemptoristi mnohé utrpenia, pretože Slovenský štát ich obviňuje z fanatizmu a upodozrieva z propagandy. P. Metod, predstavený, sa stal cieľom útokov. Pre dobro komunity sa snaží vycestovať s tromi spolubratmi na Ukrajinu, ale od štátu nedostane povolenie.

Koncom druhej svetovej vojny sa vylepšujú aj vzťahy so štátom. 21. decembra 1945 je komunita redemptoristov východného obradu kánonicky ustanovená za viceprovinciu. V marci 1946 vymenovali P. Metoda za prvého predstaveného viceprovincie.

S príchodom komunistického režimu v krátkom čase všetko padlo. V roku 1949 bola michalovská viceprovincia zrušená a počas noci z 13. na 14. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do zhromažďovacích táborov. P. Metod, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sabinove, bol prevezený najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávne známeho „leopoldovského mlyna“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac si verne svoju službu.

Počas procesu, 12. apríla 1952, bol obvinený zo spolupráce s biskupom Pavlom Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania informácií cez pražskú provinciu do Ríma. Toto bolo posúdené ako špionáž a ako hrubý priestupok proti štátu. Pod tlakom týchto argumentov, na dôvažok ešte za pokus o útek za hranice, bol P. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. Napriek chorobe, svojmu veku a tvrdým podmienkam vo väzbe, jeho duch ostal mocný. Nezlomne dôveroval Bohu a veril, že naplní jeho vôľu. Neprestajne sa modlil, a keď mal čo i len najmenšiu možnosť, slúžil liturgiu. 

V roku 1958 bol preložený do väznice Leopoldov, ktorá sa považovala za najhoršie väzenie. Počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných piesní. V momente bol preložený do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostáva tuberkulózu. Spoluväzeň v cele, ktorý sám bol lekárom, síce prosil a urgoval správu, aby P. Metod bol prevezený do nemocnice, ale nestalo sa tak. Bol preložený iba na samotku. Ako neskôr bolo potvrdené: po krátkom čase v tamojšej cele 23. marca o deviatej hodine ráno roku 1959 posledný krát vydýchol. Vtedy sa navždy stratil svojim mučiteľom.

Pochovaný bol na cintoríne väznice. Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi spolubratia v roku 1969 pozostatky preniesli do Michaloviec do chrámu Ducha Svätého.