Gréckokatolícka cirkev si každoročne na konci apríla pripomína Pamätný deň na neslávne známy tzv. Prešovský sobor z 28. apríla 1950 v Prešove, ktorý vtedy zorganizovala a zinscenovala totalitná štátna mašinéria. Bol to oficiálny začiatok likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu, aj keď už predtým bolo vykonaných veľa krokov proti tejto cirkvi, ktorá bola potom až do roku 1968 postavená mimo zákona, teda bola zakázaná.

Gréckokatolícka cirkev vtedy nemohla pôsobiť, všetka jej majetková podstata prešla do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi. Jej dvaja biskupi, dnes už blahoslavení Pavel Peter Gojdič OSBM a jeho pomocný biskup Vasiľ Hopko, boli uväznení, podobne aj kňazi, ktorí boli následne vyvezení na rôzne miesta v Čechách, čo najďalej od svojich veriacich. Bohoslovci museli nastúpiť do PTP táborov. Prenasledovaní boli aj mnohí veriaci.

Jedným z podujatí, ktoré soboru predchádzalo, bolo malé zhromaždenie v obci Vyšné Ružbach. Konalo sa 24. apríla 1950.

"Výber miesta kúpeľného Bieleho domu vo Vyšných Ružbachoch nebolo náhodné. Bolo to miesto bez gréckokatolíckeho zázemia a blízko bol internačný kláštor Podolínec, v ktorom boli umiestnení rehoľníci po likvidácii reholí. Tiež vo vedení kúpeľov stáli Ukrajinci blízki a spriaznení komunistickej garnitúre. Na tomto zhromaždení sa zúčastnili aj predstavitelia Úradu pre veci cirkevné a tiež predstavitelia Ukrajinskej národnej rady," spomína Radoslav Babjarčík pri príležitosti 70. výročia od stretnutia. "Ružbachy sa stali súčasťou plánu odstrániť Gréckokatolícku cirkev," vysvetľuje.

Vo Vyšných Ružbachoch sa hovorilo o nevyhnutnosti likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi. Tejto schôdzi predsedal Ivan Roháľ-Iľkiv, ktorého si delegáti zvolili za svojho predsedu. Medzi zúčastnenými boli aj niektorí bývali gréckokatolícki kňazi, ktorí sa dali nahovoriť na prechod k pravosláviu, napríklad: ,, Michal Knap, Dezider Schudich, Iľja Kačur alebo Anton Havrila. Podľa výpovede svedkov sa „ukázalo, že ani väčšina z tých kňazov, čo predtým výslovne zdôrazňovali, že išlo o zvlášť vybraných kňazov nebola presvedčená o správnosti prechodu na pravoslávie“. Medzi duchovnými sa objavila myšlienka o vytvorení Gréckokatolíckej cirkvi, postavenej proti Vatikánu.

Podujatie v Ružbachoch sa neskončilo k spokojnosti jeho organizátorov. Predpoklad, že na ňom sa zídení gréckokatolícki kňazi vrátia do pravoslávia a vydajú výzvu k ostatným gréckokatolíkom, aby ich nasledovali sa nepodaril splniť a tak už tretíkrát sa musel meniť scenár pripravovaného veľkého soboru, ktorého realizácia už bola v plnom prúde a ktorý sa mal uskutočniť o štyri dni v Prešove.

Akcia P - Akcia Pravoslavizácia - bola komunistami riadená likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Zasiahla viac ako 225-tisíc ľudí hlásiacich sa ku Gréckokatolíckej cirkvi. Komunisticky funkcionári sa na akciu veľmi dôkladne pripravovali niekoľko rokov. Zriadili špeciálne komisie a návratové výbory na krajskej, okresnej aj miestnej úrovni.

Oficiálne bola Gréckokatolícka cirkev zakázaná 28. apríla 1950. Stalo sa tak vo veľkej sále hotela Čierny orol v Prešove na Prešovskom Sobore. Zišlo sa na ňom okolo 800 delegátov. Minimum z nich boli gréckokatolíci. Zúčastnení prijali manifest, podľa ktorého sa gréckokatolícki duchovní a veriaci stali pravoslávnymi. Na 18 rokov tak zmizli z cirkevnej mapy Československa.

Biskupi Pavol Peter Gojdič, Vasiľ Hopko a kňazi, ktorí sa vzopreli režimu, boli odvezení na nútené práce, väznení či dokonca mučení. Oboch biskupov uväznili v tábore v Báči. Pavol Peter Gojdič bol odsúdený vo vykonštruovanom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Michalom Buzalkom a až do svojej mučeníckej smrti v roku 1960 bol držaný vo väznici v Leopoldove. Vasiľ Hopko bol väznený na viacerých miestach, ale v máji 1964 bol prepustený kvôli jeho zlému zdravotnému stavu. Väzenskú celu nahradilo domáce väzenie, ale aj tak bol neustále monitorovaný ŠtB.

Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi sa chopil biskupského stolca v Prešove a pôsobil na čele gréckokatolíkov v Československu až do svojej smrti v roku 1976. Gréckokatolícka cirkev bola obnovená až v roku 1968. No naďalej zostávala v nemilosti totalitného režimu až do oslobodzujúceho novembra 1989.

Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi sa netýkala len kňazov a rehoľníkov. Priamo súvisela s bežnými veriacimi. Ich rozhodovanie, či prestúpia na pravoslávie, alebo nie, často ovplyvnilo rozhodnutie miestneho duchovného. Rovnako ako aj u duchovných, aj tu sa našli prípady, keď ľudia prechod odmietli. Niekde sa uspokojili so životom bez praktizovania viery, inde sa zasa modlili na cintoríne, sami krstili a pochovávali, prešli na rímskokatolícku vieru či dokonca odmietli vpustiť pravoslávneho kňaza do kostola.

Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá oficiálne pôsobí na území súčasného Slovenska od vzniku Užhorodskej únie v roku 1646, sú plné pozitívnych aj negatívnych udalostí. Za to najťažšie obdobie môžeme považovať 50. a 60. roky minulého storočia, kedy dochádzalo k likvidácii náboženského obradu a pravoslavizácii kňazov, rehoľníkov a veriacich.

V rámci pripravovaných spomienkových akcii sa na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity mala uskutočniť 30. apríla 2020 Medzinárodná vedecká konferencia pod názvom ,,Cirkev vo svetle výročí VI. 70 rokov od tzv. Prešovského soboru. Nový dátum konferencie bude verejnosti oznámený po skončení pandémie koronavírusu.

TK KBS informoval Radoslav Babjarčík