Jednoznačná a veľmi starobylá tradícia prisudzuje svätému Klementovi Rímskemu, tretiemu v zozname biskupov rímskej cirkvi, autorstvo listu, ktorý bol v mene cirkvi v Ríme okolo roku 96 adresovaný cirkvi v Korinte.

V Liste Korinťanom nachádzame bohaté učenie o Cirkvi. Podľa Klementa zástup kresťanov tvorí Boží ľud (59,4; 64,1). V slávnostnej modlitbe uvedenej na konci listu (59,2-61,3) je Cirkev predstavená vo svojej katolíckej dimenzii, pretože je považovaná za tvorenú vyvolenými, ktorí sa nachádzajú po celom svete (59,2) a boli vyvolení Bohom zo všetkých národov zeme, aby Ho milovali prostredníctvom Ježiša Krista, jeho milovaného Syna (60,3). Cirkev je tiež považovaná za stádo jeho pastviny. V modlitbe sa doslovne uvádza:

„Vzývame ťa, Vládca, aby si sa stal našou posilou a ochrancom... Nech ťa uznajú všetky národy, pretože Ty si jediný Boh a Ježiš Kristus (je) tvoj syn a my tvoj ľud a stádo tvojej pastviny“ (59,4).

V uvedenej prosbe je katolícka Cirkev vyzdvihnutá ako Boží ľud, národ, ktorý patrí veľkému Vládcovi, Otcovi Ježiša Krista.

V záverečnom úryvku svojho listu (64,1) Klement tvrdí: „vševidiaci Boh a Vládca duchov i Pán každého tela... si vyvolil Pána Ježiša Krista a prostredníctvom neho nás za (svoj) osobitný ľud“.

Privilégium Izraela, že je vyvoleným ľudom, osobitne vzácnym v Pánových očiach, pretože je jeho vlastníctvom (por. Ex 19,5n; Dt 26,18) a je zasvätený jeho službe (por. Dt 7,6; 14,2) je v Novom zákone (por. 2Kor 6,16; Tt 2,14; 1Pt 2,9; Sk 18,4) a v Klementovom liste (64,1 ) prisúdené Cirkvi. Kresťanská komunita, rozptýlená po svete, tvorí Boží ľud, či svätý národ, vyvolený veľkým Vládcom, aby mu osobitným, ba jedinečným spôsobom patrila.

Pre Klementa rímskeho je Cirkev tiež Kristovým telom a stádom, ako to učí už Nový zákon. Klement píše, že veriaci tvoria Kristovo telo (38,1), a preto rivalita, vzbury a schizmy v kresťanskej komunite trhajú Kristove údy (46,7). Klement podobne ako Pavol (por. 1 Kor 12,12nn) používa prirovnanie k ľudskému telu, aby ukázal, že všetky údy sú potrebné pre zdravie osoby (37,5). Jeho cieľom je vyzvať, aby sa zabezpečilo zdravie „celému telu (ktoré tvoríme) v Kristovi Ježišovi“ (38,1). Prísne a so zármutkom karhajúc nepriateľstvá, rivalitu, prudké hádky a rozpory v lone kresťanskej komunity (46,5) sa Klement svojich poslucháčov účinnými rečníckymi otázkami pýta:

„Nemáme snáď jediného Boha a jediného Krista a jediného Ducha...? Z akého dôvodu rozdeľujeme Kristove údy a búrime sa proti (nášmu) vlastnému telu? (46,6n)

Uvedené výrazy účinne a jasne dokumentujú, že pre Klementa Rímskeho Cirkev skutočne tvorí Kristovo telo, ako to napokon učí už novozákonné učenie o Cirkvi.

Klement Rímsky prezentuje kresťanskú komunitu v jej univerzálnej dimenzii tiež ako Kristovo stádo. Keď varuje a odsudzuje pyšných rebelov korintskej Cirkvi, píše že „Kristus patrí pokorným srdcom, a nie tým, ktorí sa povyšujú nad stádo“ (16,1). Kresťanská komunita vytvára „Kristovo stádo“, pre pokoj ktorého je treba byť ochotní ísť hoci aj do exilu (54,2). Podľa Klementa pastieri kresťanskej komunity vykonávajú svoj úrad v prospech „Kristovho stáda“ (44,3), preto nie je dovolené búriť sa proti nim. V tom čase bola korintská cirkevná obec vedené kolégiom presbyterov. Z tohto dôvodu Klement vyzýva pyšných a búriacich sa korintských kresťanov, aby sa podriadili presbyterom, aby sa odvrátili od svojho pyšného správania (57,1n) a varuje:

„Je lepšie pre vás byť považovaní za maličkých... v Kristovo stáde... ako byť zbavení nádeje“ (57,2), teda byť odsúdení na zatratenie.