Predstavenie Najsvätejšej Márie v chráme (21. november)

Prečo sa tento sviatok slávi 21. novembra?

Pretože 21. november pripomína deň posvätenia nového chrámu Svätej Márie, ktorý nechal postaviť cisár Justinián (527 – 563) na ruinách Jeruzalemského chrámu, pravdepodobne na pamiatku predstavenia dieťaťa Márie v chráme.

Odkedy sa slávi tento sviatok?

Zdá sa, že slávenie tohto sviatku v Jeruzaleme (6. storočie) sa rozšírilo na Východe a potom v Konštantínopole medzi 7. a 8. storočím. Na Západ sa tento sviatok dostal oveľa neskôr vďaka pápežovi Gregorovi XI. (14. storočie) a približne o storočie neskôr sa presadil aj v Ríme vďaka pápežovi Sixtovi IV. Avšak stopy jeho slávenia v gréckych monastieroch v južnom Taliansku máme už od 10. storočia.

Aký je zmysel tohto sviatku?

Sviatok Predstavenie Najsvätejšej Márie v chráme pod názvom Vstup Bohorodičky do chrámu vychádza z rozprávania Jakubovho protoevanjelia. Máriu ako trojročnú priniesli jej rodičia – Joachim a Anna – do Jeruzalemského chrámu, aby ju zasvätili službe Bohu a uviedli do svätyne svätých. Sprevádzal ju sprievod mladých dievčat. Prijal ju veľkňaz, ktorého tradícia stotožňuje ako Zachariáša, otca Predchodcu a Krstiteľa Jána. Zachariáš pri prijímaní dievčiny oslavoval Boha a prorokoval, že sa v nej zjaví vykúpenie synov Izraela. Mária až do veku 12 rokov zostala v chráme, kde ju živila ruka anjela.

Slávenie tohto sviatku je príležitosťou zdôrazniť, že Mária je dokonalé stvorenie, ideálny vzor pre celé ľudstvo. Jej patrí osobitná milosť darovať ľudský život Božiemu Synovi, Spasiteľovi sveta. Hymnografi vyzdvihujú práve tajomstvo jej božského predurčenia od prvých okamihov jej života. A tak Mária sa javí ako skutočný Boží chrám, archa novej zmluvy, archa, ktorá nosí v sebe Krista, Emanuela, večnú prítomnosť „Boha s nami“.

Tento sviatok je veľmi dôležitý v Byzantskej cirkvi, pretože zdôrazňuje spoluprácu Najsvätejšej Márie s Božou milosťou.

Ako ikonopisecká tradícia znázorňuje tento sviatok?

Ikonografické zobrazenie, ktoré sa drží príbehu apokryfného evanjelia, sa podstatne rozvíja na líniách ikony Predstavenia Pána v chráme. Scéna sa odohráva v chráme, ktorý má znaky byzantského chrámu. Vnútri dvere s tromi schodmi, na ich vrchole stojí s rukami vystretými dopredu kňaz Zachariáš, symbol starého Zákona, odetý vo veľkňazskom rúchu.

Mária je zobrazená ako malá postavou, ale oblečená tak, ako bude ako dospelá, a celé jej vystupovanie nezjavuje vystupovanie dieťaťa. Stúpa po schodoch, v ruke drží sviečku a stojí pred Zachariášom. Za ňou stoja Joachim a Anna. Vedľa nich zástup mladých dievčat so sviecou v ruke akoby pripomínal podobenstvo o desiatich pannách, ktoré s lampami v rukách vyšli v ústrety Ženíchovi. „Panny, nositeľky lámp, vykročte, aby ste si uctili vstup vždy panny. Matky, odložte všetok smútok a zúčastnite sa na sprievode, aby ste ospievali tú, ktorá sa stane Božou Matkou a privíta radosť sveta“ (večiereň).

V hornej časti je znázornený baldachýn, v ktorom sedí Panna Mária, pred baldachýnom je pevné schodisko, ktorého stupne predstavujú Máriine čnosti. Občas je vedľa baldachýnu oltár, na ktorom sú umiestnené tabule Zákona. Tu Mária prijímala pokrm z rúk žehnajúceho anjela, aby mohla rásť v poznaní božských tajomstiev, ktoré nezískala z ľudskej múdrosti, ale z moci Najvyššieho, ktorý sa zjavuje pokorným a jednoduchým. Takto spieva hymnus tohto sviatku: „Nepoškvrnená, ktorá žila v božských príbytkoch a bola živená rukou anjela, sa zjavuje ako Matka Toho, ktorý prináša svetu veľké milosrdenstvo”.

Aké posolstvo prináša toto tajomstvo pre môj život?

Chrám má v Starom zákone osobitný význam: je to miesto milosti, ktoré si vybral sám Boh a tam sa zjavuje Jahveho sláva. Ezechiel vo svojich prorockých videniach opisuje výstavbu nového a trvalého chrámu. Mária je bránou, ktorá nás uvádza do tohto nového chrámu naplneného nádherou Pána, ktorý prichádza v ústrety ľudstvu. Mária sa zároveň sama stala živou svätyňou, skutočnou „svätyňou svätých“.

Toto vysvetľuje, prečo ju liturgia definuje ako Panagiu, teda „Všesvätú“, a oslavuje ju ako Platytéru, teda tú, ktorá je širšia ako nebesia, pretože vo svojom lone nosila Krista –  Boha, ktorého nijaké miesto nemôže obsiahnuť a ohraničiť.

Aj keď v inom postavení, každý človek je povolaný stať sa Božím chrámom, ako to zdôrazňuje svätý Pavol: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16).

Vstup do chrámu je teda dôležitým momentom stávania sa kresťanom: stretnutím s Bohom a vstupom do Cirkvi, do spoločenstva, aby sme boli premenení na živé chrámy živého Boha.

Zdroj: Mistagogia della vita cristiania