Evanjeliá vykresľujú svätého Jána Krstiteľa ako „predchodcu“ či posla, ktorý ohlasuje blízky príchod Božieho spásneho diela v Ježišovi Kristovi. Napríklad v Markovom evanjeliu čítame: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom“ (Mk 1, 7. 8).

Príchod Mesiáša bol hlavnou témou Jánovho posolstva o Božom kráľovstve. „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judskej púšti: ‚Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo‘“ (Mt 3, 1). Týmto „kráľovstvom“ nie je nikto iný ako Ježiš, v ktorom Otcova vôľa riadila všetko jeho konanie. Ježiš je teda zosobneným kráľovstvom.

Príbeh Jánovho zápasu

Príbeh o Jánovom finálnom boji „v záujme pravdy“ čítame v Markovom evanjeliu: „Herodes dal Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: ‚Nesmieš žiť s manželkou svojho brata‘“(Mk 6, 17. 18).

Ján trpel vo väzení, pretože Herodes mal poverčivý strach z proroka. Herodes si ctil Jána ako svätého muža, ale nedokázal sa prinútiť nasledovať Krstiteľovo učenie.

„Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: ‚Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.‘ A veľmi jej prisahal: ‚Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.‘ Ona vyšla a vravela svojej matke: ‚Čo si mám žiadať?‘ A tá jej povedala: ‚Hlavu Jána Krstiteľa‘“ (Mk 6, 21 – 23).

To, čo nasledovalo, bolo často prerozprávané v literatúre, hudbe, maliarstve a sochárstve. Salome na podnet svojej matky požiadala Jánovu hlavu: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa“ (verš 25). Herodes kvôli prísahe, ktorú zložil v prítomnosti svojich hostí, súhlasil a dal Jána sťať, a tým umožnil prorokovu službu v podsvetí (hádese).

Jánova práca ako posla našej spásy sa neobmedzovala len na ohlasovanie začiatku Kristovej služby v Galilei. Náš tropár pre dnešnú pamiatku spomína, že Ján pokrstil Pána Ježiša. Následne tropár dosvedčuje Jánovi: „Ochotne si trpel za pravdu. V podsvetí si zvestoval príchod vteleného Boha, ktorý prišiel, aby zbavil svet hriechu a nám dal veľkú milosť.“ Jánova služba pokračovala aj po smrti, keď zvestoval mŕtvym v podsvetí (hádese), že blízko je Kristov príchod.

Svedčil Ján v podsvetí?

Ako potvrdzujú evanjeliá, Ježiš bol ešte nažive, keď Jána popravili. Avšak Nový zákon neučí, že Ján svedčil o Kristovi v podsvetí. Ako a kedy sa táto predstava dostala do našej tradície?

Origenes Alexandrijský, najvýznamnejší komentátor Svätého písma v treťom storočí, vysvetľoval, že Ján Krstiteľ zomrel pred Kristom, „aby mohol zostúpiť do nižších oblastí a ohlásiť Kristovo príchod. Lebo svedkom a predchodcom Ježiša je všade Ján, ktorý sa narodil skôr ako Ježiš a zomrel krátko pred Božím Synom, aby nielen tým, ktorí patria k jeho pokoleniu, ale aj tým, ktorí žili pred Kristom, zvestoval vyslobodenie zo smrti a aby všade mohol pripraviť ľud na prijatie Pána“ (Origenes, Homília na Lukáša 4).

Tí, ktorí sú v podsvetí (hádese), „prijmú Pána“ po jeho smrti, ako čítame v Novom zákone: „Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. V ňom prišiel a kázal duchom, čo boli vo väzení. Oni kedysi veriť nechceli...“ (1 Pt 3, 18. 19n). Viacerí apoštolskí otcovia, ako napríklad svätý Polykarp zo Smyrny, Ignác Antiochijský, Irenej Lyonský a Klement Alexandrijský, učili, že Kristus zostúpil do podsvetia (hádesu). Rovnaké učenie nachádzame aj u sýrskych otcov Jakuba zo Sarouja, Afraata Perzského a Efréma Sýrskeho, ako aj u gréckych otcov Atanáza Veľkého, Bazila Veľkého, Gregora Teológa, Jána Zlatoústeho, Cyrila Alexandrijského, Maxima Vyznávača a Jána Damaského.

Naša najbežnejšia ikona Vzkriesenia vykresľuje Krista, ktorý vychádza z podsvetia a za ruku vedie Adama a Evu (a tým implicitne ľudské pokolenie). Na mnohých ikonách vedľa Krista je Ján Predchodca, na čele tých, ktorí zomreli pred Kristom a teraz boli Kristom privedení k večnému životu.

Naše slávenie Jánovej smrti

Pretože Ján, ktorého sám Pán nazval najväčším spomedzi narodených zo ženy, bol zabitý v dôsledku Herodesových narodeninových zábav, byzantské cirkvi v deň Jánovho sťatia zachovávajú prísny pôst: žiadne párty, žiadne luxusné jedlá, žiadne drinky. Vidíme, kam tieto veci môžu viesť.

Na zvýraznenie dňa Jánovho sťatia vzniklo viacero obľúbených miestnych zvykov medzi rôznymi východnými kresťanmi. Na rôznych miestach sa ľudia počas tohto dňa môžu vyhýbať: jedeniu z okrúhlych tanieroch, keďže Salome žiadala Jánovu hlavu „na mise“ (Mk 6, 25); jedeniu okrúhleho ovocia alebo zeleniny (pripomína hlavu); jedeniu všetkého, čo si vyžaduje používanie noža; jedeniu alebo pitiu čohokoľvek červeného (pripomína krv).

Súčasným spôsobom, ako sláviť túto pamiatku, môže byť pôst a modlitba za tých, ktorí nezmyselne zomreli rukou druhých v dôsledku terorizmu, ozbrojených konfliktov alebo nezmyselného násilia. Myslime na nich ako na Jánových „spoločníkov v utrpení“.

Jánovo svedectvo v našej liturgii

Príďte, ľudia, chváľme proroka a mučeníka, krstiteľa Spasiteľa, lebo ako anjel v tele odsúdil Herodesa za páchanie zločinného smilstva. A vďaka zločinnému tancu mu odsekli drahocennú hlavu, aby mohol v podsvetí ohlásiť radostnú zvesť o vzkriesení z mŕtvych. Ján sa úpenlivo modlí k Pánovi, aby naše duše boli zachránené.

Oslávme pamiatku odťatej hlavy Predchodcu, ktorá vtedy vyliala krv na misu, ale teraz vylieva uzdravenia až do končín zeme.

Lítia 

Slávne sťatie Predchodcovo stalo sa Božím riadením, aby aj Otcom v podsvetí oznámil príchod Spasiteľa. Nech narieka Herodias, lebo ona si vynútila vraždu. Nemilovala Boží zákon ani večný život, len rozkoš a časné šťastie. 

Kondák

Zdroj: https://melkite.org/faith/the-forerunner-in-hades-august-29 Preložil o. Ján Krupa