Od narodenia biskupa a jezuitu Pavla Hnilicu uplynulo sto rokov. Biskup Hnilica prežil dlhé roky svojho života v zahraničí. Až v roku 1989 sa opäť vrátil na Slovensko. Biskupom sa stal už ako dvadsaťdeväťročný. Za biskupa tajne vysvätil aj Jána Chryzostoma Korca. Spolupracoval s hnutím Fokoláre i matkou Terezou. V roku 1984 tajne zasvätil Rusko Panne Márii. Pochovaný je v krypte Katedrály svätého Jána Krstiteľa v Trnave, kde si ho v utorok  pripomenuli počas svätej omše. 

Bohoslužbu, ktorú Trnavská arcidiecéza odvysielala na svojom facebookovom profile, celebroval arcibiskup Ján Orosch. Okrem iného odcitoval Hnilicove zápisky z roku 1972, v ktorých deklaruje svoju lásku k rodnej vlasti. „Som Slovák. Na tom nemožno nič meniť. Za to sa nemusím hanbiť a mám právo byť a hlásať sa za Slováka do smrti, nikto mi to nemôže poprieť a zabrániť“.
Biskup Pavol Mária Hnilica považoval za podstatu kňazstva kríž. Kazateľ Peter Šabo v homílii doplnil, že Hnilica veril v moc kňazstva a Eucharistie. „Keď sa mu podarilo ujsť do zahraničia, do Rakúska, kde uteká po dohovore so svojimi predstavenými, tak slúži svätú omšu v jednej malej dedinke v Rakúsku a pri tejto príležitosti hovorí, ako sa veľmi teší, akú prežíva radosť z kňazstva a nevysloviteľnú vďačnosť.“
Páter Šabo pripomenul, že jezuitský biskup sa musel vedieť aj pokoriť a zniesť poníženie. Dokázal to vďaka odovzdanosti do Božej vôle. Pavol Mária Hnilica zomrel 8 októbra 2006 v Nových Hradoch v Českej republike. Na pohrebných obradoch sa v trnavskej katedrále vtedy zišli predstavitelia cirkevného i politického života a asi dvetisíc veriacich. Pohrebnej omši predsedal kardinál Ján Chryzostom Korec.

Pavol Hnilica sa narodil 30. marca 1921 v Uňatíne, v rodine chudobných roľníkov ako najstarší z ôsmich detí. Po skončení povinnej školskej dochádzky pracoval ako robotník na stavbe ciest. V rokoch 1939 - 1940 navštevoval meštiansku školu v Krupine, aby pokračoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. V roku 1941 vstúpil do jezuitskej rehole, preto musel prerušiť gymnaziálne štúdium, aby v Ružomberku absolvoval povinnú vstupnú prípravu na život v reholi - noviciát. Po jeho skončení v roku 1943 mohol pokračovať na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Maturoval, z dôvodu blížiaceho sa prechodu frontu, v Trnave už vo februári roku 1945. Po maturite odišiel študovať filozofiu do Brna a neskôr do Děčína. Na štúdium teológie sa vrátil do Trnavy, odkiaľ ho v apríli 1950 deportovali do Jasova, v dôsledku násilného zásahu proti mužským reholiam. Neskôr ho presunuli do Podolínca a potom do Pezinka. Keďže mal 9. októbra 1950 nastúpiť na vojenský výcvik, z Pezinka ho koncom septembra prepustili.

Ihneď po prepustení odcestoval do Rožňavy, nakoľko mu bolo známe, že rožňavský biskup tajne svätí kňazov. Tak sa stalo, že aj jeho 29. septembra 1950 biskup Róbert Pobožný vysvätil za kňaza. Z rozhodnutia rehoľných predstavených bol potom 2. januára 1951 vysvätený za biskupa. Zase to bol biskup Róbert Pobožný, ktorý ho konsekroval. Hnilica potom tajne vysviacal rehoľníkov, ktorí po zatvorení kláštorov tajne dokončili teologické štúdium. Tak vysvätil za biskupa Jána Chryzostoma Korca. V roku 1952 biskup Hnilica ušiel za hranice a v Ríme navštevoval prednášky na Pápežskej Gregoriánskej univerzite, aby si prehĺbil svoje teologické štúdium.

Počas II. vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom, ale keď sa Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť, zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov. Úzko spolupracoval s Chiarou Lubichovou a hnutím Fokoláre, aj s Matkou Teréziou z Kalkaty. V roku 1968 pomohol matke Tereze založiť jej prvý dom v Ríme a na Slovensku v Čadci (1991).

Priamo v moskovskom Kremli v chráme tajne (počas prehliadky) zasvätil celé Rusko Panne Márii, na žiadosť Panny Márie (posolstvo z roku 1917 vo Fatime) a pápeža Jána Pavla II. Stalo sa to 24. marca 1984. Z emigrácie sa vrátil na Slovensko až na Vianoce 1989. Po veľmi aktívnom živote trávil dôchodok vo svojom byte v Ríme v Taliansku. 25. marca 2004 bola pápežsky schválená asociácia pápežského práva „Pro Deo et fratribus - Rodina Panny Márie“, ktorej bol prezidentom. Leto 2006 strávil v kláštore Božieho Milosrdenstva tohto spoločenstva v južných Čechách na Nových Hradoch, kde v nedeľu 8. októbra 2006 zomrel. Pochovali ho 18. októbra 2006 v krypte Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.