TopTip

Pred desiatimi rokmi vyšla prvá encyklika dvoch pápežov Lumen fidei

Pred desiatimi rokmi vyšla prvá encyklika dvoch pápežov Lumen fidei

Keď v júni 2013 vyšlo najavo, že pápež František vydá svoju prvú encykliku, zvedavosť bola veľká. Aké myšlienky a smery vyjadrí nová hlava Cirkvi v tomto doktrinálnom liste? Dovtedy sa vo svojich príhovoroch vyznačoval teologickými myšlienkami oveľa menej než jeho predchodca. Naproti tomu Benedikt XVI., konzervatívny profesor teológie na pápežskom stolci, v priebehu desaťročí v rôznych úlohách opakovane poskytoval nové podnety pre teologické diskusie vnútri i mimo Katolíckej cirkvi.

U Františka zas dominovali chytľavé gestá, obraz jednoduchosti, ľudskosti a blízkosti. Jeho prvé zásadné dielo Evangelii gaudium ešte nevyšlo, nebolo jasné, čo zastáva teologicky a dogmaticky. Jeho zväčša krátke prejavy na ranných omšiach a generálnych audienciách boli nostalgikmi za Ratzingerom zosmiešňované ako typická juhoamerická „teológia z Copacabany“: blízka ľuďom, ale bez teologickej hĺbky. O to väčšie bolo prekvapenie, keď bolo oznámené, že nový pápež svoju prvú encykliku založí najmä na existujúcom návrhu svojho učeného predchodcu.

To, že Benedikt XVI. pracoval na encyklike o viere v poslednom roku svojho pontifikátu (2012), bolo v tom čase všeobecne známe. Na jednej strane sám vyhlásil „Rok viery“ – aj ako odpoveď na krízu viery, ktorú vnímal v Európe i mimo nej. Na druhej strane bolo jasné, že po encyklikách o nádeji (Spe salvi, 2007) a o láske (Caritas in veritate, 2009) musí napísať ďalšiu o viere, aby zavŕšil kresťanskú triádu nádeje, lásky a viery.

Čo pochádza od starého pápeža a čo od nového pápeža?

To, že nebol schopný dokončiť encykliku o viere, bolo tragické a malo to niekoľko príčin. Z knihy jeho osobného tajomníka Georga Gänsweina je známe, že Benedikt XVI. sa už v roku 2012 niekoľko mesiacov zaoberal otázkou svojej dobrovoľnej rezignácie, pretože videl, že mu ubúdajú sily. Okrem toho pracoval na treťom a poslednom diele Ježišovej trilógie a písanie už preňho nebolo také ľahké ako pri prvých dvoch dieloch. Okrem toho tu bola psychická záťaž spôsobená porušením dôvery v škandále Vatileaks a stále novými poznatkami o rozmeroch škandálu zneužívania v Cirkvi.

Oslabený pápež už zrejme nebol schopný nechať svietiť „svetlo viery“ v texte tak jasne, ako by si želal vzhľadom na rastúcu krízu viery. Priaznivci pápeža, ktorý medzitým odstúpil, si vydýchli, keď jeho nástupca František oznámil, že prijal Benediktov existujúci návrh encykliky o viere a doplnil ho o niekoľko častí.

Neobvyklá história vzniku encykliky viedla pozorovateľov a interpretov k tomu, že sa od začiatku sústredili na otázku, ktoré časti encykliky pochádzajú pravdepodobne od starého pápeža a ktoré nesú rukopis nového. Čoskoro sa dospelo ku konsenzu, že František napísal len úvodné kapitoly a niektoré časti záverečného textu.

Na základe tohto predpokladu encyklika Lumen fidei celkom dobre naznačuje štádium teologického myslenia Benedikta XVI, ktorý už zápasil s rezignáciou, a ktoré myšlienky, neskôr sformulované v ďalších doktrinálnych listoch, dozrievali v tom čase u nového pápeža Františka.

Typické pre „neskorého Benedikta“ sú zaiste vety, v ktorých sa snaží odvolávať na nemennosť a kontinuitu tradície viery Cirkvi: „Ako službu jednote viery a jej neporušenému odovzdávaniu dal Pán Cirkvi dar apoštolskej postupnosti. Prostredníctvom nej je zaručená kontinuita pamäti Cirkvi a je možné bezpečne čerpať z čistého prameňa, z ktorého viera pochádza. Záruku spojenia s prameňom tak poskytujú živé osoby, čo zodpovedá živej viere, ktorú Cirkev odovzdáva ďalej.

Spolieha sa na vernosť svedkov, ktorých si Pán vybral na túto úlohu. Magistérium teda vždy hovorí v poslušnosti pôvodnému Božiemu slovu, na ktorom je založená viera; a je spoľahlivé, pretože dôveruje Božiemu slovu, ktoré počúva, uchováva a vykladá (...). Vďaka Magistériu Cirkvi môže na nás táto vôľa dopadnúť neporušená a s ňou aj radosť z jej dokonalého naplnenia.“

Rôzni autori s vlastnou „základnou teologickou melódiou“

„Rannému Františkovi“ možno pravdepodobne pripísať tieto vety: „Svetlo viery nás nenecháva zabudnúť na utrpenie sveta. Veď koľko mužov a žien viery bolo trpiacimi sprostredkovateľmi svetla! Tak malomocný pre svätého Františka z Assisi alebo pre blahoslavenú Matku Teréziu z Kalkaty jej chudobní. Chápali tajomstvo, ktoré je v nich prítomné. (...) Viera nie je svetlom, ktoré rozptýli celú našu tmu, ale lampou, ktorá vedie naše kroky v noci, a to stačí na cestu.

Trpiacemu Boh nedáva myšlienku, ktorá by všetko vysvetľovala, ale ponúka svoju odpoveď v podobe sprievodnej prítomnosti, dejín dobra, ktoré sa pripájajú ku každému príbehu utrpenia, aby v ňom otvorili dvere k svetlu. V Kristovi sa Boh sám chcel s nami podeliť o túto cestu (...) Utrpenie nám pripomína, že služba viery spoločnému dobru je vždy službou nádeje, ktorá hľadí do budúcnosti.“

Nielen kvôli dvom tak rozdielnym autorom a ich vlastnej „základnej teologickej melódii“ sa oplatí prečítať si túto pomerne krátku a ľahko čitateľnú encykliku. Môže pomôcť veriacim aj neveriacim lepšie pochopiť, čo kresťania myslia, keď hovoria: „Verím.“ A to celkom nezávisle od toho, či sa cítia byť oslovení viac Benediktom XVI. alebo viac Františkom.

Zdroj: KNA

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 453 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

26 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies