Podľa publicistu Petra Seewalda je Blaise Pascal jednou zo „superhviezd katolicizmu“ a v ére covidu získali niektoré jeho myšlienky novú aktuálnosť.

Napríklad benediktínsky mních Anselm Grün vysvetľoval, že kresťanský filozof a literát Blaise Pascal to vedel už v 17. storočí: „Problém moderného človeka spočíva v tom, že nikto už nedokáže zostať sám vo svojej izbe.“

Pascal sa narodil 19. júna 1623, čiže pred 400 rokmi.

V detstve bol dosť chorľavý a ako trojročný prišiel o matku. O niekoľko rokov neskôr sa rodina presťahovala do Paríža. Jeho záujem o matematiku sa prejavil veľmi skoro a tak intenzívne, že jeho otec sa obával, aby nezanedbal jazyky.

Už ako dvanásťročný Pascal hravo vypracoval prvých 32 tvrdení euklidovskej geometrie. V 16 rokoch predniesol svoju prvú prednášku na parížskej Matematickej akadémii – o geometrickom probléme kužeľových rezov. O krátky čas neskôr bol predstavený aj kardinálovi Richelieuovi.

Svoj prvý vynález urobil v roku 1642: bol to počítací stroj pre svojho otca, ktorý bol v tom čase hlavným výbercom daní v Normandii. Pascaline, ako ho neskôr nazval, sa neujal, pretože jeho výroba bola príliš drahá. Mladíkovu túžbu po vedomostiach však nebolo možné uhasiť, a tak sa zaoberal fyzikálnymi javmi, ako napríklad tlakom vzduchu a vákuom.

Tieto témy mali v tom čase aj duchovný význam: už antickí filozofi opísali „horror vacui“, údajne prirodzenú nechuť k prázdnote. Pascal sa mal touto témou zaoberať aj naďalej; v neskorších rokoch o nej diskutoval s ďalšími mysliteľmi, napríklad s Reném Descartesom.

Mystický zážitok prebudenia

Spočiatku rodina nebola veľmi nábožensky založená, ale potom sa stretla s náboženským učením holandského reformného biskupa Corneliusa Jansena. Mladšia sestra Jacqueline chcela vstúpiť do rehoľného rádu. Sám Pascal si svoje časté bolesti nôh vysvetľoval ako Božie znamenie a rozhodol sa žiť zbožne a asketicky. Jeho sestra vstúpila do rádu po smrti ich otca v roku 1651.

Večer 23. novembra 1654 zažil mladý muž mystický zážitok prebudenia, ktorý bol pre neho taký významný, že sa ho pokúsil zaznamenať na pergamen. Tento „pamätník“ nosil stále pri sebe, prišitý k svojmu kabátu; našiel sa až po jeho smrti. Odvtedy Pascal často navštevoval svoju sestru v kláštore a stiahol sa z veľkosvetskej parížskej spoločnosti.

Hlavné dielo „Pensees“

Okrem matematických štúdií Pascal písal listy o aktuálnych teologických diskusiách a začal písať významné dielo o kresťanstve: „Pensees“ alebo „Myšlienky“. Jeho skorá smrť zabránila dokončeniu tejto zbierky. Pascal zomrel vo veku 39 rokov 19. augusta 1662, niekoľko mesiacov po smrti svojej mladšej sestry. Napriek tomu je to stále jeden z najčítanejších filozoficko-náboženských textov.

Známa je pasáž, ktorá sa stala známou ako Pascalova stávka: Podľa nej človek, ktorý sa staví na existenciu Boha, vyhrá všetko, ak Boh skutočne existuje. Ale aj keď Boh neexistuje, z Pascalovho pohľadu sa stávka oplatí: dobrý život, ktorý sa páči Bohu, je totiž odmenou sám osebe. Texty sledujú jasný cieľ presvedčiť čitateľa logicko-racionálnymi argumentmi, teóriou hier a teóriou pravdepodobnosti.

Rozpory v ľudskej existencii opísané v „Pensees“ formovali filozofiu aj v modernej dobe. Friedrich Nietzsche si ho ctil ako „jediného logického kresťana“; spisovateľ Aldous Huxley vnímal Pascalov postoj skôr kriticky ako „nepriateľský voči tejto strane“.

Pápežský list o Pascalovi?

Pred šiestimi rokmi pápež František v jednom rozhovore o Pascalovi povedal: „Myslím, že by si zaslúžil blahorečenie.“ Jezuita, ktorý blahorečí stúpenca jansenizmu – to by bolo z hľadiska náboženských dejín pozoruhodné. A hodilo by sa to k autorovi veršov ako: „Srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná.“

V poslednom čase sa čoraz častejšie objavujú správy, že pápež má v úmysle vydať dokument o Pascalovi. Podľa tlačovej agentúry I.Media sa očakáva, že apoštolská exhortácia o francúzskom filozofovi a vedcovi bude zverejnená pri príležitosti 400. výročia jeho narodenia.

Zdroj: Kathpress