Celková čiastka
Zostávajúci čas
„Historické“, „jedinečné gesto“, „veľmi úctyhodné“ – takto bola vyzdvihovaná v komentároch udalosť, ktorá sa konala 12. marca 2000 v Bazilike svätého Petra v Ríme. Izraelský rozhlas dokonca hovoril o „míľniku v dejinách vzťahov medzi Židmi a kresťanmi“.
Dôvod? V striedmej ceremónii nechal pápež Ján Pavol II. čítať sedem priznaní viny a po každom z nich sám povedal prosbu o odpustenie. Katolícka cirkev priznala pochybenia voči judaizmu, iným kultúram, ženám a mnohým ďalším skupinám. Po každej prosbe bolo zapálené jedno svetlo pred krížom.
Ján Pavol II. mal empatiu a zmysel pre takéto témy, vysvetľuje novinár a vatikanista Ulrich Nersinger. Pápež sa vskutku už roky predtým kriticky vyjadril o nesprávnom správaní kresťanov, napríklad o prenasledovaní Židov alebo o otrokárstve. „Cítil potrebu tieto veci objasniť a odsúdiť,“ hovorí Nersinger. Začiatok pôstneho obdobia vo Svätom roku 2000 bol pre to zvolený zámerne, ako čas pokánia.
Nie všetci vo Vatikáne boli naklonení pápežovmu nápadu. Niektorí cirkevní predstavitelia kritizovali nadmerné priznania viny alebo sa obávali negatívnych následkov, napríklad pre kresťanov v islamských krajinách. Teológovia pod vedením Kongregácie pre náuku viery dva roky bez výsledku diskutovali o tejto otázke, napokon pápež krátko pred Svätým rokom podnietil rámcový dokument a osobne sa staral o prosbu o odpustenie.
Vatikán 7. marca 2000 zdôraznil, že tento postup nie je rozsudkom nad minulosťou, ale aktom solidarity a zodpovednosti za budúcnosť. A okrem toho žiadosť o odpustenie je adresovaná výlučne Bohu, nie ľuďom. Vatikanista Nersinger spomína, že reakcie boli prevažne pozitívne: „Ľudia videli, že Cirkev je schopná pomenovať svoje previnenia.“
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram