Kto vlastne stanovil, že veľká časť sveta vstúpi 1. januára do roku 2025? Bol to učený kresťanský mních Dionýzius Exiguus, ktorý pred 1 500 rokmi, v roku 525, vymyslel kresťanský kalendár. To, že vo svojich výpočtoch pravdepodobne nebol úplne správny, to je druhá vec.

Kresťania žijúci v Rímskej ríši najskôr prevzali rímsky letopočet, ktorý sa odvíjal od mýtického založenia mesta Rím (v roku 753 pred naším letopočtom). Potom niektorí kresťania začali počítať roky „podľa éry mučeníkov“: Tento letopočet sa odvíjal od nástupu rímskeho cisára Diokleciána k moci v roku 284. Dioklecián svojím brutálnym prenasledovaním kresťanov skutočne zapríčinil veľa mučeníkov. Koptská a Etiópska ortodoxná cirkev dodnes používajú tento letopočet. Avšak mnohí kresťania postupne nadobudli presvedčenie, že sa nepatrí odvíjať letopočet od bezbožného rímskeho cisára.

Ten, kto stanovuje kalendár, má moc. Zatiaľ čo Rímske impérium v západnej Európe sa rozpadlo pod náporom germánskych národov, Východorímska ríša v Konštantínopole prekvitala. Rímsky pápež prejavil ambície zmeniť to. Zároveň chcel dokázať svoj nárok na vedúce postavenie v rámci Cirkvi. Rané kresťanstvo bolo roztrieštené a stále bolo ďaleko od pevne stanovenej cirkevnej organizácie a učenia. Táto roztrieštenosť sa jasne ukazovala najmä pri určovaní dátumu Veľkej noci, na ktorom sa kresťanskí biskupi a patriarchovia často nevedeli zhodnúť.

V tejto zložitej situácii prišiel Dionýz v pravý čas: narodil sa na západnom brehu Čierneho mora, získal rozsiahle klasické a helenistické vzdelanie na gréckom Východe a preslávil sa ako prekladateľ gréckych textov do latinčiny. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších sprostredkovateľov medzi gréckym a latinským intelektuálnym svetom. Okolo roku 496 prišiel do Ríma, aby v mene pápeža preložil do latinčiny grécky písané pramene prvých koncilov a kánonického práva – toto dielo posilnilo mocenské postavenie pápeža, pretože mu umožnilo využiť bohaté vedomosti v každom náboženskom alebo cirkevno-politickom spore.

Na Dionýza sa odvolával aj pápež Ján I. v spore o dátumy Veľkej noci v roku 525. Erudovaný mních sa zahĺbil do starých dokumentov a odvolával sa na uznesenia slávneho Nicejského koncilu z roku 325, aby vypočítal dátumy Veľkej noci na nasledujúcich 95 rokov. To sa postaralo o pokoj v kresťanstve.

Počas svojho výskumu mních dospel k záveru, že je potrebné zaviesť nový letopočet. Bol presvedčený, že nová kresťanská éra by sa mala začínať rokom Kristovho narodenia. Z riedkych časových údajov v evanjeliách a Skutkoch apoštolov Dionýz vypočítal predpokladaný dátum Ježišovho narodenia, a teda aj rok 1. Sám sa umiestnil do roku 525 po Kristovom narodení.

Tento letopočet sa presadil od 8. storočia v celej Európe a neskôr v celom pokresťančenom svete. Dnes je jasné, že výpočty Dionýza Exigua boli založené na vratkých základoch. Ak porovnáme niekoľko dátumov v evanjeliách s historickými faktami, objavia sa rozpory: biblický Herodes, ktorý má na svedomí betlehemské neviniatka, zomrel štyri roky pred Kristovým narodením. Preto mnohí historici dospeli k záveru, že Ježiš sa musel narodiť niekedy medzi rokmi 7 až 4 pred naším letopočtom.

A potom je tu problém s nulou. Keďže Rimania nepoznali toto číslo, Dionýz označil rok Ježišovho narodenia ako rok jeden. To sa stalo problémom po tom, čo bol kresťanský kalendár rozšírený na predkresťanské časy, čo sa udialo onedlho. Rok 1 nášho letopočtu nasleduje bezprostredne po roku 1 pred naším letopočtom. Medzi začiatkom roku 2 pred naším letopočtom a rokom 2 nášho letopočtu teda ležia len tri, a nie štyri roky. No to je len drobný nedostatok.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2436725/vor-1.500-jahren-erfand-ein-moench-die-christliche-zeitrechnung