V Katolíckej cirkvi 21. storočia sa už dávno stali niečím normálnym černošskí kardináli a vedúci úradov vo Vatikáne. O zvolení pápeža z Afriky sa teraz hovorí pri každom konkláve. Avšak na Druhom vatikánskom koncile (1962 - 1965) tvorili drvivú väčšinu biskupov z čierneho kontinentu ešte bieli misionári. Vymenovanie Josepha Kiwanuku za biskupa v máji 1939 znamenalo začiatok epochálnej zmeny. Joseph Kiwanuka sa narodil pred 125 rokmi, 25. júna 1899, v Nakirebe v Ugande.

Kiwanuka bol prvým miestnym biskupom latinského obradu v Afrike od čias svätého Augustína (354 - 430). Misionársky arcibiskup Henri Streicher (1863 - 1952), Alsasan z Rádu bielych otcov, si želal pre Ugandu domácich kňazov. Bol presvedčený, že len oni dokážu dôveryhodne a trvalo upevniť kresťanskú vieru. Streicher zámerne podporoval talentovaných kandidátov. Jedným z nich bol Joseph Kiwanuka, chlapec z najjednoduchších pomerov.

Ako dieťa chodieval s rodinou na omšu každý deň 14 kilometrov. Ešte pred nástupom do misionárskej školy sa naučil čítať. V roku 1923 Kiwanuka sám vstúpil do Spoločnosti afrických misionárov („bielych otcov“). V roku 1929 ho vysvätili za kňaza a poslali do Ríma, kde promoval prácou o manželskom práve.

Kolonializmus a snaha o získanie nezávislosti

Iniciatíva arcibiskupa Streichera v prospech domáceho duchovenstva samozrejme neexistovala vo vákuu. Z historického hľadiska treba misijné stratégie Katolíckej cirkvi vždy posudzovať vo svetle európskych zahraničnopolitických koncepcií. Začiatok 20. storočia bol ešte stále charakterizovaný konfliktom medzi kolonializmom na jednej strane a prvými snahami o nezávislosť na strane druhej. V čase prvej svetovej vojny sa pozornosť sústredila na Ďaleký východ, najmä na Čínu.

V tomto kontexte bol napísaný pápežský list „Maximum illud“ z roku 1919.  V ňom pápež Benedikt XV. (1914 - 1922) vyzval na odklon od praktík koloniálnej éry. Misionári museli reagovať na kultúrne špecifiká národov a predovšetkým vychovávať domorodý klérus. Podľa Benedikta XV. to znamenalo skoncovať so sebavedomým európskym nárokom na moc a egoizmom. Benediktov nástupca Pius XI. (1922 - 1939) pokračoval v tomto kurze. V roku 1926 boli v Bazilike svätého Petra vysvätení prví čínski biskupi a krátko nato prví biskupi z Japonska a Vietnamu.

V Afrike si táto zmena vyžiadala o niečo viac času. V 30. rokoch 20. storočia si však aj vzhľadom na totalitné ideológie boľševizmu a fašizmu vedenie Katolíckej cirkvi čoraz viac uvedomovalo, že je potrebné zabezpečiť skutočne univerzálnu obranu medzinárodného práva a ľudských práv. Spoločenstvo národov zakotvené v prirodzenom práve a boj proti novému pohanstvu boli hlavnými témami kardinála štátneho sekretára Eugenia Pacelliho, neskoršieho Pia XII. (1939 - 1958). V máji 1939 nový pápež vymenoval Josepha Kiwanuku za apoštolského vikára v Masake v hodnosti biskupa.

Kiwanuka menoval čoraz viac miestnych kňazov za pastierov pre svoje farnosti, pričom prikladal veľký význam ich vzdelávaniu. Napriek tomu v misionárskych kruhoch panovala voči tomuto experimentu v Ugande veľká skepsa. Boli Afričania skutočne pripravení viesť svoju cirkev na vlastnú zodpovednosť? No Pius XII. dôsledne pokračoval v nastúpenej ceste: v roku 1953 bola Masaka povýšená na riadnu diecézu a Kiwanuka sa stal diecéznym biskupom. V roku 1960 ho Ján XXIII. vymenoval za arcibiskupa Rubagy.

Autorita vo vlasti

Kiwanuka bol vo svojej rodnej Ugande autoritou. Pomáhal pripraviť obyvateľstvo na získanie nezávislosti v roku 1962. Zároveň sa snažil ovplyvňovať politikov svojej krajiny k lepšiemu, napríklad otvoreným listom o vodcovstve a demokratickej zrelosti, v ktorom varoval pred charizmatickými demagógmi.

Arcibiskup Kiwanuka 22. februára 1966 zomrel vo veku 66 rokov, len niekoľko mesiacov po skončení Druhého vatikánskeho koncilu - a niekoľko dní predtým, ako sa budúci autokrat Milton Obote po štátnom prevrate vyhlásil za prezidenta Ugandy. Arcibiskup Kiwanuka bol tak ušetrený krvavej diktatúry Oboteho a Idiho Amina, pred ktorou varoval.

V júli 1969, len niekoľko dní po pristátí USA na Mesiaci, vysvätil Pavol VI. v bývalej Kiwanukovej katedrále dvanásť nových afrických biskupov. Sklenená rakva s telesnými pozostatkami prvého afrického biskupa modernej doby stojí v bočnej lodi kostola. V roku 2015 tam celebroval omšu aj pápež František.

Zdroj: https://katholisch.de/artikel/54246-vor-125-jahren-wurde-der-erste-schwarze-bischof-der-neuzeit-geboren