„Extra omnes!“ – „Všetci von!“ Týmito slovami hlavného ceremoniára sa začína najexkluzívnejší volebný proces na svete, voľba novej hlavy Rímskokatolíckej cirkvi. Takzvané konkláve už nie je také tajné ako kedysi, keďže z neho referovali novinári i samotný pápež. Postup bol stanovený presne pred 750 rokmi v bule, ktorú 7. júla 1274 v Lyone vydal pápež Gregor X. 

Od 11. do 13. storočia rímske pápežstvo získalo veľkú moc. Petrov stolec sa pre svoj vplyv a možnosti príjmu stal cieľom rímskych šľachtických rodov. A nejaké slovo chcel mať aj cisár a králi Francúzska a Neapola. Výsledkom bola pápežská voľba, ktorá trvala celé mesiace. Voľbu ešte viac sťažovali silné osobnosti a malý počet členov kardinálskeho kolégia.

Prvé konkláve v 13. storočí

Pápežská voľba v roku 1241 sa považuje za vôbec prvé konkláve. Keďže desať kardinálov bolo rozštiepených medzi pápežstvo a cisára, rímsky senátor Matteo Rosso Orsini zamkol cirkevníkov do schátraného antického paláca. Nápad mu vnukla prax talianskych miest, ktorých vrchní predstavitelia obsadzovali svoje úrady za zatvorenými dverami, bez vonkajších vplyvov a vnútrostraníckych sporov.

Avšak Celestín IV., ktorý bol zvolený takmer vo väzenských podmienkach a v dôsledku toho oslabený, vládol len približne dva týždne. Jeho nástupca Inocent IV., ktorého zvolili v roku 1243 po takmer dvojročnom uprázdnení pápežskej stolice, musel dokonca utiecť do Lyonu pre spor s prívržencami cisára. Pohár pretiekol v dôsledku hádky po smrti Klementa IV. koncom novembra 1268 vo Viterbe severne od Ríma. 

Kardinálske kolégium sa ako zvyčajne zišlo na mieste pápežovho úmrtia. Keď sa eminencie ani po roku a pol nedokázali dohodnúť, kapitán viterbského ľudu ich v júni 1270 zamkol do biskupského paláca a dal odkryť strechu. Letné horúčavy a dážď mali pánom pripomínať naliehavosť ich úlohy. Hovorí sa, že preláti si postavili drevené domčeky, aby sa chránili pred nepriazňou počasia.

Napriek tomu najdlhšie uprázdnenie pápežskej stolice v dejinách – trvalo 33 mesiacov a dva dni – sa skončilo až 1. septembra 1271 zvolením kompromisného kandidáta Tebalda Viscontiho, ktorý sám nebol kardinálom – a dokonca ani kňazom. Gregor X., ako sa nazval, sa poučil z nátlaku vyvíjaného svetskými autoritami z Ríma a Viterba, pre ktoré príliš dlhé uprázdnenia pápežskej stolice bolo škodlivé aj ekonomicky. Hneď pripravil svoj dekrét „Ubi periculum“ (Kde je nebezpečenstvo), ktorý predložil Druhému lyonskému koncilu v roku 1274 – a 7. júla ho tam aj vyhlásil.

„Cum clave“

Hlavnou črtou spomenutého dekrétu je, že voliči sú uzamknutí (cum clave – kľúčom), kým sa nedohodnú na novom pápežovi. Žiadny kardinál nesmel opustiť konkláve, pokiaľ vážne neochorel. Vchody a východy boli strážené. Každý kardinál si mohol so sebou vziať jedného alebo maximálne dvoch služobníkov.

Ak sa po troch dňoch neuskutočnila voľba, päť dní sa jedli len dve jedlá denne, potom nasledoval len chlieb, voda a víno. Avšak najdôležitejším prostriedkom nátlaku na urýchlenie voľby pápeža boli financie. Gregor nariadil, aby sa kardinálom počas konkláve už nevyplácal plat. Pápež vzal na vedomie rozšírenú kritiku osobného obohacovania nositeľov purpuru počas uprázdnenia rímskej stolice.

Tým sa upravili vonkajšie okolnosti voľby pápeža, ale nie samotný postup. Tradične existovali tri varianty: 1. traja skrutátori tajne zozbierali všetky hlasy „per scrutinium“ a potom oznámili výsledok. Takto sa to zväčša robí aj dnes. 2. „Per compromissum“, prítomní kardináli preniesli právo hlasovať na volebnú komisiu, ktorá sa tiež skladala z troch osôb – a v prípade potreby sa museli neochotne prikloniť k jej rozhodnutiu. 3) Zriedkavo bol nový pápež zvolený „quasi per inspirationem“ prítomnými kardinálmi na základe všeobecného súhlasu.

Taliansky cirkevný historik Alberto Melloni pred niekoľkými týždňami vyzval na reformu konkláve. Existuje nebezpečenstvo, že by doň mohla, ako to bolo v prípade pápežských volieb v stredoveku, masovo zasahovať „vojnu vedúca krajina alebo veľmoc v oblasti informačných technológií“. Koniec koncov, ani uväznení kardináli nie sú imúnni voči vonkajším vplyvom.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2387763/warum-kardinaele-ins-konklave-gesperrt-werden