Bratislavou prejde historicky tretí Národný pochod za život. Uskutoční sa 22. septembra 2019 na tamojšom Námestí Slobody. Cieľom pochodu je verejným spôsobom na celoslovenskej úrovni vyjadriť túžbu a žiadosť po tom, aby bol chránený život a dôstojnosť každého človeka. Desiatky tisíc ľudí v Bratislave (2015) a v Košiciach (2013) volali po zmene. Ich hlas zostáva nevypočutý.

„Chceme dosiahnuť spoločenskú i legislatívnu ochranu života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Aj nenarodené deti sú ľudia, rovnako ako my ostatní. Národným pochodom za život si chceme pripomenúť, že si máme byť všetci rovní, pretože pri práve na život nenarodených detí to žiaľ neplatí,“ povedal hovorca Národného pochodu za život Patrik Daniška.

Rádio LUMEN reflektuje v náplni svojho vysielania pápežské Magistérium, ktoré sa definitívnym spôsobom vyjadrilo k záležitosti umelého potratu 25. marca 1995 v encyklike Evangelium vitae, v ktorej pápež svätý Ján Pavol II. obhajoval „kultúru života“ v evanjeliovom duchu:

57. Vzhľadom na to, že sa vo svedomiach i v spoločnosti postupne oslabuje vedomie, že priame zničenie života nevinnej ľudskej bytosti, najmä na začiatku a na konci jej existencie, je absolútnym a ťažkým morálnym prečinom, Učiteľský úrad Cirkvi zosilnil svoje vyjadrenia na obranu posvätnosti a nenarušiteľnosti ľudského života. S pápežským Magistériom, ktoré sa zvlášť často vracalo k tejto otázke, bolo vždy spojené učenie biskupov, obsiahnuté v početných rozsiahlych doktrinálnych a pastoračných dokumentoch, či už biskupských konferencií alebo jednotlivých biskupov. Aj II. vatikánsky koncil venoval tejto veci stručnú, ale rozhodnú a jednoznačnú výpoveď.

Preto Kristovou autoritou, udelenou Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi katolíckej Cirkvi potvrdzujem, že priame a úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je vždy hlboko nemorálnym činom. Túto náuku, zakladajúcu sa na nepísanom zákone, ktorý každý človek pomocou svetla rozumu nachádza vo vlastnom srdci (porov. Rim 2,14-15), potvrdzuje Sväté písmo, odovzdáva ju tradícia Cirkvi a učí ju riadne a všeobecné Magistérium.

Vedomé a dobrovoľné rozhodnutie zbaviť nevinnú ľudskú bytosť života je z morálneho hľadiska vždy zlo a nikdy nemôže byť dovolené ani ako cieľ, ani ako prostriedok na dobrý cieľ. Je to totiž čin vážnej neposlušnosti voči morálnemu zákonu, ba čo viac, voči samému Bohu, jeho pôvodcovi a garantovi; je to čin, ktorý protirečí základným čnostiam spravodlivosti a lásky.

58. Medzi všetkými prečinmi proti životu, akých sa človek môže dopustiť, umelý potrat má rysy, ktoré ho robia osobitne vážnym a odsúdeniahodným zločinom. II. vatikánsky koncil ich spolu so zabíjaním detí definuje ako "odporný zločin".

Dnes sa však vedomie tohto zla vo svedomiach mnohých ľudí postupne oslabuje. Akceptovanie umelého potratu v zmýšľaní, v konaní, ba aj v zákonoch je výrečným znakom strašnej krízy morálneho zmyslu, ktorý postupne stráca schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom dokonca i vtedy, keď ide o základné právo na život.

62. ...Mocou autority, ktorú Kristus udelil Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi, ktorí veľakrát odsúdili umelý potrat, a v rámci spomínanej predchádzajúcej konzultácie, hoci roztratení po svete, jednomyseľne toto učenie schválili, vyhlasujem, že priamy potrat, to jest chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, je vždy vážnym morálnym neporiadkom, lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti. Toto učenie, ktoré sa zakladá na prirodzenom zákone a na písanom Božom slove, odovzdáva sa tradíciou Cirkvi a učí ho riadne a všeobecné Magistérium.

Žiadna okolnosť, žiaden cieľ nikdy nebudú môcť urobiť dovoleným čin, ktorý je vnútorne nedovolený, lebo sa protiví Božiemu zákonu, vpísanému do srdca každého človeka, ako ho uznáva samotný rozum a ako ho ohlasuje Cirkev.

Kompletný text encykliky Evangelium vitae nájdete na stránke Konferencie biskupov Slovenska. Stačí kliknúť tu.