Protesty politikov, medzinárodných organizácií ani náboženských predstaviteľov nepomohli – istanbulská Hagia Sofia sa po 85 rokoch 24. júla zmení z múzea späť na mešitu. 10. júla o tom rozhodol turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, ktorému to umožnil Najvyšší správny súd (Danıştay).

V rozhovore pre Kathpres grécky pravoslávny teológ Grigorios Larentzakis kritizoval prístup Západu k záležitosti premeny pôvodne kresťanského chrámu späť na mešitu. Čo sa teraz deje s Hagiou Sofiou v Istanbule, to sa týka nielen Gréckej pravoslávnej cirkvi a určite to nie je konflikt len medzi Tureckom a Gréckom, ale týka sa to celého kresťanstva. Hagia Sofia nie je len pravým sídlom Ekumenického patriarchátu, ale aj spoločným kresťanským symbolom a dedičstvom celého jednotného kresťanstva. 

O to viac nepochopiteľné a väčším sklamaním je to, že terajšia premena Hagie Sofie na mešitu tureckým prezidentom na Západe, až na niekoľko diplomaticky prednesených znepokojení, sotva naráža na odpor. Západ sa ospravedlňuje tým, „že toto všetko sa ho vôbec netýka priamo“. Podľa Larentzakisa ide však o omyl: „Hagia Sofia je naším spoločným príbehom a naším spoločných dedičstvom.“

Profesor Larenzakis vysvetlil, že Hagia Sophia bola postavená v dobe, keď celá cirkev Východu i Západu žila v povedomí jednej jednotnej Kristovej cirkvi. Keď sa znova a znova v západných výkladoch uvádza, že táto veľká a nádherná bazilika bola postavená v oblasti „Gréckej pravoslávnej cirkvi Byzantskej ríše“, tak to nie je správne. V tej dobe bol Konštantínopol hlavným mestom jedného Rímskeho impéria Východu i Západu. „Vtedajšia ríšska cirkev zahrňovala nielen východnú cirkev, ako si niektorí myslia, ale celú cirkev.“ 

V Konštantínopole sídliaci cisári napríklad zvolali dodnes spoločne platné ekumenické koncily celej cirkvi. Larentzakis zdôraznil, že: „To neboli záležitosti čisto len Grékov.“ Napríklad cisár Justinián, ktorý vládol v druhej tretine 6. storočia a dal postaviť Hagiu Sofiu, zvolal v roku 553 piaty spoločný koncil pre Východ i Západ. Aj pápež Vigílius nakoniec akceptoval rozhodnutia tohto koncilu. 

Podľa Larentzakisa: „Rozhodnutia v Konštantínopole, politické a cirkevné konanie cisárov, hlavne Justiniána, symbolizované a manifestované vo výstavbe veľkolepej kresťanskej baziliky Hagia Sofia, majú enormný význam nielen pre Východ, ale aj pre Západ a koniec koncov pre dnešnú spoločnú Európu, aj keď sa na mnohé zabudlo.“ Viac činorodého záujmu celého kresťanstva pri Hagii Sofii by predstavovalo dôležitý a dôveru vzbudzujúci ekumenický krok smerom k dosiahnutiu plného cirkevného spoločenstva. 

Historický príbeh Hagie Sofie

Najvýznamnejšia a najveľkolepejšia pamiatka byzantskej architektúry bola až do postavenia Baziliky sv. Petra v Ríme v 16. storočí najväčším kresťanským chrámom na svete.

S výstavbou pôvodného chrámu sa začalo v roku 330 po založení Konštantínopolu.  Súčasná stavba bola vybudovaná v období vlády Justiniána I. Veľkého v rokoch 532 – 537 a dlhé storočia dominovala nad celým mestom. Napriek viacerým zmenám a opravám si svoju podobu zo 6. storočia zachovala do súčasnosti. Až do dobytia Konštantínopola v roku 1453 slúžila ako kresťanský chrám, miesto korunovácie byzantských cisárov a konania cirkevných koncilov.

Po dobytí Konštantínopola dal sultán Mehmed II. Fatih chrám premeniť na mešitu. V roku 1931 bola mešita sekularizovaná (podľa niektorých zdrojov sa tak stalo až v roku 1934) a až do júla 2020 slúžila ako múzeum. V roku 1985 bola Hagia Sofia spolu s ďalšími pamiatkami v Istanbule zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.