Odborník na juhovýchodnú Európu Florian Bieber považuje pravoslávnu cirkev za silný faktor priateľstva medzi Ruskom a Srbskom. Pravoslávie slúži ako symbolický spoločný základ. To sa odráža aj v politike, vysvetlil Bieber.

Podľa Bieberových slov Ruská pravoslávna cirkev síce nemá priamy vplyv na Srbsko, ale symbolická cirkevná spätosť vplyvňuje politickú situáciu na západnom Balkáne, myslí si profesor a vedúci Centra pre štúdium juhovýchodnej Európy na Univerzite v rakúskom Grazi.

Vo svojej najnovšej knihe „Sud s pušným prachom Balkán“ (Pulverfass Balkan) profesor Bieber poukazuje na protesty v srbskom hlavnom meste Belehrade. V posledných rokoch Putinovi prívrženci vyšli do ulíc s pravoslávnymi ikonami, ako aj s ruskými vlajkami. „Medzi konzervatívno-nacionalistickými Srbmi panuje pocit, že Rusko je veľký brat.“ Tento mýtus posilňujú niektoré médiá a cirkvi.

Približne 85 percent zo 6,7 milióna obyvateľov Srbska sa hlási k pravoslávnemu kresťanstvu. Katolíci a moslimovia tvoria náboženské menšiny s piatimi, resp. tromi percentami. Vo všeobecnosti možno povedať, že meniaci sa vplyv rôznych veľmocí v regióne v priebehu storočí vytvoril rôznorodú spoločnosť. „Vytvorili priestor pre národnostnú, náboženskú a jazykovú rozmanitosť, ktorá pravdepodobne nikde v Európe nie je taká výrazná ako na Balkáne,“ vysvetlil luxemburský politológ.

Profesor Bieber varoval pred rastúcim politickým vplyvom Ruska a Číny v regióne, ak sa Európskej únii nepodarí integrovať západný Balkán. Moskva využíva slabosť Európy najmä na získavanie hospodárskych výhod a predvádzanie sa pred Bruselom. „Je preto v záujme Európskej únie, aby nezabúdala na tento región,“ vyzýva Bieber.

Profesor Bieber v súčasnosti nepovažuje za reálny vstup Srbska do Euróspkej únie. „So súčasnou vládou to určite nie je mysliteľné. Vláda prezidenta Aleksandara Vučiča, ktorá je pri moci už dvanásť rokov, zásadne nie je ochotná robiť to, čo by mal robiť členský štát Európskej únie: vládnuť demokraticky a v súlade s princípmi právneho štátu.“ Svedčia o tom kampane proti opozícii, kontrola médií a zjavná spolupráca s organizovaným zločinom.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2332883/experte-orthodoxie-laesst-balkan-und-russland-zusammenruecken

Takmer žiadne národy na pochybné cirkevné majetky v Španielsku

V Španielsku takmer neexistujú nároky na pochybný majetok vo vlastníctve miestnej Katolíckej cirkvi. Toto vyhlásila španielska vláda len niečo vyše roka po zverejnení príslušných zoznamov.

Vtedajším dôvodom pre cirkvou poskytnuté zoznami bolo obvinenie, že cirkev si v priebehu desaťročí nezákonne privlastnila alebo tajne previedla tisíce nehnuteľností. Malo ísť o mestské paláce, budovy, vinice, školy i nemocnice.

Obvinenia boli také hlasné, že španielska ľavicová vláda pred rokom vyzvala biskupskú konferenciu, aby zverejnila všetky majetkové pomery od roku 1998, v ktorom bola zavedená reforma registrácie majetku.

Cirkev vyhovela požiadavke vlády. Výsledkom je zoznam všetkých nehnuteľností a vlastníckych štruktúr: od roku 1998 Cirkev zapísala do svojich pozemkových registrov približne 35 000 nehnuteľností a pozemkov v Španielsku. Z nich 965 budov skutočne nepatrilo cirkvi.

Predseda Španielskej biskupskej konferencie kardinál Juan José Omella na stretnutí so socialistickým premiérom Pedrom Sanchezom deklaroval ochotu vrátiť tieto budovy ich právoplatným vlastníkom.

Podľa slov ministra spravodlivosti Felixa Bolanosa bol zoznam cirkvi zaslaný všetkým farnostiam v krajine. Ale: „Neboli prakticky žiadne žiadosti o navrátenie.“

Minister Bolanos odpovedal na parlamentnú otázku Isabel Pozuetovej, ktorá vyzvala vládu, aby bola „odvážna“ a ukončila „bezprecedentné drancovanie“, ktoré už desaťročia praktizuje Katolícka cirkev v Španielsku.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2332652/spanien-kaum-ansprueche-auf-zweifelhafte-kirchenimmobilien

Jordánsko sa bude naďalej zasadzovať za sväté miesta

Podľa slov svojho kráľa Jordánsko chce pokračovať vo svojej historickej úlohe pri ochrane islamských a kresťanských svätých miest v Jeruzaleme.

Na ammánskom stretnutí s náboženskými lídrami z Jeruzalema a Jordánska jordánsky kráľ Abdulláh vyzval kresťanov a moslimov, aby sa spoločne postavili na obranu týchto miest. Monarcha výslovne odsúdil útoky na mešity a kostoly v Gaze, kam sa uchýlilo mnoho veriacich.

Kráľ varoval pred bránením kresťanom v účasti na vianočnej omši v Betleheme. Jordánsko bude spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby umožnilo prístup veriacim.

Pri pohľade na vojnu v Gaze kráľ vyzval na prímerie a návrat k rokovaciemu stolu. Cieľom má byť nájsť riešenie palestínskej otázky v podobe dvoch štátov. Toto riešenie musí byť podporené medzinárodným konsenzom. Jordánsky kráľ Abdulláh výslovne varoval pred humanitárnou katastrofou v pásme Gazy v dôsledku izraelských útokov, ale aj na Západnom brehu Jordánu v dôsledku pokračujúcich útokov proti tamojším Palestínčanom.

Latinský patriarcha Jeruzalema kardinál Pierbattista Pizzaballa na stretnutí ocenil diplomatickú úlohu Jordánska pri hľadaní východiska z vojny v Gaze. Vyjadril vďačnosť za humanitárnu pomoc, ktorá je poskytovaná poľnými nemocnicami v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Kardinál je vďačný aj hľadanie skutočného mieru, ktorý bude založený na spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti.

„Spoločne sa snažíme všetkými prostriedkami ukázať svetu a medzinárodnému spoločenstvu pravdu a okamžite ukončiť vojnu,“ povedal kardinál Pizzaballa. Zdôraznil, že je potrebný zásah medzinárodného spoločenstva, aby sa našla nová a realistická perspektíva pre budúcnosť Gazy a Palestínčanov.

Kardinál ocenil osobitnú úlohu hášimovskej dynastie „pri uchovávaní identity Svätého mesta (Jeruzalema) a status quo a pri udržiavaní multináboženského a multikultúrneho charakteru Jeruzalema a jeho svätých miest“.

Aj grécko-pravoslávny patriarcha Teofilos III. ocenil úlohu Jordánska pri uchovávaní historického a právneho statusu quo a poukázal na pokrok dosiahnutý v druhej fáze obnovy Chrámu Božieho hrobu v rámci hášimovského projektu obnovy.

Zdôraznil, že mier na Blízkom východe nemožno dosiahnuť vojenskými riešeniami. Povedal, že cirkevní predstavitelia vo Svätej zemi vyzvali na okamžité prímerie v Gaze, aby sa zmiernila humanitárna kríza. Je potrebné prelomiť kruh násilia a vybudovať budúcnosť založenú na spoločných hodnotách.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2332631/koenig-abdullah-jordanien-tritt-weiter-fuer-heilige-staetten-ein

V Nikarague štátne orgány zatkli ďalšieho biskupa

Po biskupovi Rolandovi Alvarezovi štátne orgány v Nikarague zatkli ďalšieho biskupa. Hlavného pastiera diecézy Siuna 63-ročného Isidora del Carmen Moru Ortegu zatkla polícia a polovojenské jednotky a odviezli ho na neznáme miesto.

Zatknutie súviselo s biskupovými výrokmi počas kázne. Veriacim povedal, že biskupská konferencia tejto stredoamerickej krajiny „zostáva zjednotená v modlitbe za biskupa Alvareza a politických väzňov“. Takéto vyjadrenie sa v sandinistickej diktatúre považuje za nezákonné.

Biskup Rolando Alvarez bol 500 dní vo väzbe a na jar tohto roka bol odsúdený.

K zatknutiu biskupa Moru došlo na ceste v dedine La Cruz de Rio Grande. Tam mal biskup viesť detskú bohoslužbu. Spolu s biskupom zatkli aj dvoch seminaristov. Zatiaľ nie je známe, či ich polícia odviezla do mesta Matagalpa alebo priamo do väznice Chipote neďaleko hlavného mesta Managuy. Práve tam si biskup Alvarez od jari odpykáva 26-ročný trest odňatia slobody. Uväznený biskup je považovaný za najvýznamnejšieho Ortegovho kritika v Nikarague.

V kázni, ktorá sa mu stala osudnou, biskup Mora chválil ako „baštu viery“ diecézu Matagalpa, ktorú predtým viedol jeho uväznený kolega Alvarez. Napriek mnohým šikanám a odrádzaniam sa stále našlo veľa ľudí, ktorí zostali verní Cirkvi a prevzali zodpovednosť. Biskup Alvarez je „dobrý pastier, ktorý kladie svoj život za svoje ovce“, povedal Mora.

V pozadí nedávneho zatknutia biskupa je ďalší nárast napätia a porušovania náboženskej slobody v Nikarague. Tamojšia cirkev bola od roku 2018 vystavená celkovo 667 útokom. Najmenej 151 členov cirkvi bolo nútených odísť do exilu alebo boli vyhostení z krajiny. Išlo o 83 rehoľníčok a 58 kňazov. Prezident Daniel Ortega zatvoril väčšinu náboženských inštitúcií – vrátane jezuitskej univerzity v Manague, ktorú štátne orgány obvinili z „terorizmu“.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2332760/nicaragua-zweiter-bischof-verhaftet