TopTip

Poznačený ťažkými časmi

Poznačený ťažkými časmi

Pomerne nevýrazné vestfálske mesto Osnabrück pravdepodobne poznáte z hodín dejepisu: práve tu bol v roku 1648 spolu s Münsterom uzavretý Vestfálsky mier, ktorý ukončil 30-ročnú vojnu. A veľkého spisovateľa, ktorý sa tu narodil o 250 rokov neskôr, poznáte ako Ericha Paula Remarka, ktorý si neskôr dal meno Erich Maria Remarque a napísal najúspešnejší nemecky písaný román 20. storočia: „Na Západe nič nové.“ Chlapec, ktorý pochádzal z katolíckej remeselníckej rodiny (jeho otec bol kníhviazačom), vyrastal v nie príliš luxusných materiálnych podmienkach s pôvodne tromi súrodencami. Starší brat zomrel v piatich rokoch, čo trojročného Ericha hlboko rozrušilo; mladšie sestry boli dve. Nedalo sa predpokladať, že z chlapca, ktorý v detstve nebol nijako zvlášť nápadný, sa raz stane medzinárodne uznávaný spisovateľ.

Hrôzy vojny ho nepúšťajú

Ako 14-ročný bol prijatý do „Katolíckej preparandy“ s cieľom stať sa učiteľom na základnej škole a začal aj príslušné vzdelávanie. V tomto období sa dostal do okruhu okolo Fritza Hörstemeiera, maliara a básnika, ktorého mladí obdivovatelia nadšene zbožňovali. Tu, v „chatrči snov“, sa Remarque zoznámil s umením, literatúrou a hudbou, čo malo určiť jeho ďalší život. Spočiatku však platia iné priority. V roku 1916 ho povolali ako záložného branca do prvej svetovej vojny a poslali na západný front do Flámska, kde bol v roku 1917 tak ťažko zranený, že sa až po dlhom zotavovaní mohol vrátiť k svojmu osnabrückému práporu 31. októbra 1918 – prímerie bolo podpísané 11. novembra.

Pohľadný mladík má v porovnaní s ostatnými šťastie, dokončí vzdelávanie na učiteľa, je vyslaný ako hovorca katolíckych seminaristov, aby vyjednal zlepšenie podmienok štúdia, a pôsobí ako mladícky bonviván, ktorý sa prechádza po Osnabrücku vo falošnej poručíckej uniforme, popíja a zvádza dievčatá. Závan dvadsiatych rokov v provincii. Zároveň zloží skúšky a je poslaný na vidiek ako zastupujúci učiteľ, poslušný a nešťastný; rozsiahle čítanie a prvé pokusy o písanie rozptýlia nudu.

Koncom roka 1920 Remarque prerušil službu v škole a živil sa príležitostnými prácami ako organista a predavač náhrobných kameňov, reklamný textár v Hannoveri a napokon ako zodpovedný redaktor časopisu Sport im Bild v Berlíne. Ale hrôzy vojny ho nepustili. V roku 1927 začal Remarque písať román „Na Západe nič nové“, ktorý vychádzal z jeho vlastných zážitkov z frontu, ale aj z príbehov jeho kamarátov, ktorých stretol vo vojenskej nemocnici. Po predtlači vo „Vossische Zeitung“ vyšiel román 29. januára 1929 vo vydavateľstve Propyläen Verlag a svojho autora vo veľmi krátkom čase preslávil po celom svete, čo podporila aj filmová adaptácia od Lewisa Milestonea, ktorá už v roku 1930 získala dvoch Oscarov.

Nie dejiny doby, ale príbehy ľudí

V roku 1931 bol Remarque za svoje dielo nominovaný na dve Nobelove ceny: Nobelovu cenu za literatúru a Nobelovu cenu za mier. Kniha, ktorá sa stala protivojnovou klasikou svetovej literatúry (a ktorú chcel sám jej autor chápať ako nepolitickú), je dodnes smutne aktuálna, o čom svedčí aj úspech prvej nemeckej filmovej adaptácie z roku 2022, ktorá tento rok získala štyri Oscary.

Román sa stretol s ostrým odporom národných socialistov, pretože zobrazuje vojnu z pohľadu obetí, a nie politických páchateľov. Remarque nepíše dobové dejiny, ale príbehy ľudí. V zabíjaní, utrpení a smrti nie je miesto pre údajne „povznášajúce“, „obviňuje a opisuje vojnu tak, ako vždy bola a je: ako cynické pohŕdanie životom“ (Wilhelm von Sternburg). Remarque opustil Nemecko po masívnych útokoch a očierňovacích kampaniach NSDAP v noci z 28. na 29. januára 1933, deň pred Hitlerovým vymenovaním za ríšskeho kancelára, a emigroval do Švajčiarska. V roku 1938 je vyhostený a zostáva bez štátnej príslušnosti až do roku 1947. Jeho knihy sú 10. mája 1933 verejne spálené v Berlíne (spolu s mnohými ďalšími). „Na Západe nič nové“ prinieslo svojmu autorovi veľa peňazí, bohatstva a významu a človek oddaný všetkým druhom pôžitkov si vie tieto privilégiá vážiť a využiť ich pre seba a iných.

Obklopuje sa krásnymi vecami, obrazmi, kobercami a starožitnosťami, svoje manželky a milenky štedro obdarúva drahými šperkami a miluje luxus, ktorý je teraz možný. Podporuje však aj emigrantov v núdzi a pomáha, kde sa dá – vo Švajčiarsku a vo svojich amerických rezidenciách, kde oficiálne žije od roku 1939 a v roku 1947 dostáva americké občianstvo. Politicky sa na verejnosti drží pri zemi, ale jeho ďalšie romány sú jasnou výpoveďou proti akejkoľvek diktatúre a za demokraciu. Až po skončení druhej svetovej vojny sa dozvedá o poprave svojej mladšej sestry Elfriede, ktorá bola odsúdená za „rozklad obrannej sily“. Hoci existenciálnu hrôzu vojny, ktorú zažil na začiatku, dokázal otupiť veľkým množstvom alkoholu a v náručí žien, nedokázal jej uniknúť. Depresívne fázy a strach zo samoty ho budú sprevádzať po zvyšok života, zložité vzťahy s Marlene Dietrichovou, Natalie Paleyovou a jeho dvakrát vydatou manželkou Juttou Zambonovou z neho urobia verejnú postavu bulváru, ale nie je šťastný.

To sa mu podarí až v starobe s jeho poslednou manželkou, americkou herečkou Paulette Goddardovou.

Nikdy sa neodtrhol od katolíckych koreňov

Možno, že pri všetkej svojej záľube v zmyselnosti hľadá v prvom rade dôveru, priateľstvo a rozhovor so ženami. Jeho ambivalentná osobnosť, oscilujúca medzi túžbou po očarujúcom živote v New Yorku alebo Paríži a ťažko pracujúcou samotou v jeho dome v Ticine nad jazerom Maggiore, ho poháňa životom – až kým choroba srdca a mŕtvica čoraz viac nenútia muža v polovici šesťdesiatych rokov k pokojnejšiemu spôsobu života. Erich Maria Remarque zomrel 25. septembra 1970 v Locarne na aneuryzmu po vyčerpávajúcom živote.

U spisovateľa, ktorý v roku 1927 vystúpil z cirkvi, katolicizmus alebo náboženské otázky v jeho dielach takmer nehrajú rolu, nanajvýš v podobe životno-filozofických sporov. Napriek tomu sa od svojich katolíckych koreňov nedokáže celkom odpútať. Niektoré názvy jeho románov sú prevzaté z Biblie: „Miluj blížneho svojho“, „Čas žiť a čas zomrieť“. V románe Víťazný oblúk je trpká veta: „Ale aj Kristus bez pasu – dnes by hnil vo väzení. Aj tak by ho zabili dávno pred jeho tridsiatym tretím rokom.“ Ústredná téma jeho románov sa točí okolo lásky a smrti, ľudskej dôstojnosti, súcitu a dobročinnosti. Pri smrti svojho zbožného otca obetuje niekoľko omší a ku koncu života sa zvyšuje aj jeho vlastné zaujatie „duchom a Bohom“. A je katolícky pochovaný v Ticine. Wilhelm von Sternburg nazýva svoju Remarqueovu biografiu z roku 1998 „Akoby všetko bolo naposledy“. Veľký spisovateľ Erich Maria Remarque patrí na každú poličku.

Pôvodne publikované v denníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Foto: https://www.dw.com/en/erich-maria-remarque-the-legacy-of-all-quiet-on-the-western-front/a-44439932

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 453 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

26 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies