Pomerne nevýrazné vestfálske mesto Osnabrück pravdepodobne poznáte z hodín dejepisu: práve tu bol v roku 1648 spolu s Münsterom uzavretý Vestfálsky mier, ktorý ukončil 30-ročnú vojnu. A veľkého spisovateľa, ktorý sa tu narodil o 250 rokov neskôr, poznáte ako Ericha Paula Remarka, ktorý si neskôr dal meno Erich Maria Remarque a napísal najúspešnejší nemecky písaný román 20. storočia: „Na Západe nič nové.“ Chlapec, ktorý pochádzal z katolíckej remeselníckej rodiny (jeho otec bol kníhviazačom), vyrastal v nie príliš luxusných materiálnych podmienkach s pôvodne tromi súrodencami. Starší brat zomrel v piatich rokoch, čo trojročného Ericha hlboko rozrušilo; mladšie sestry boli dve. Nedalo sa predpokladať, že z chlapca, ktorý v detstve nebol nijako zvlášť nápadný, sa raz stane medzinárodne uznávaný spisovateľ.

Hrôzy vojny ho nepúšťajú

Ako 14-ročný bol prijatý do „Katolíckej preparandy“ s cieľom stať sa učiteľom na základnej škole a začal aj príslušné vzdelávanie. V tomto období sa dostal do okruhu okolo Fritza Hörstemeiera, maliara a básnika, ktorého mladí obdivovatelia nadšene zbožňovali. Tu, v „chatrči snov“, sa Remarque zoznámil s umením, literatúrou a hudbou, čo malo určiť jeho ďalší život. Spočiatku však platia iné priority. V roku 1916 ho povolali ako záložného branca do prvej svetovej vojny a poslali na západný front do Flámska, kde bol v roku 1917 tak ťažko zranený, že sa až po dlhom zotavovaní mohol vrátiť k svojmu osnabrückému práporu 31. októbra 1918 – prímerie bolo podpísané 11. novembra.

Pohľadný mladík má v porovnaní s ostatnými šťastie, dokončí vzdelávanie na učiteľa, je vyslaný ako hovorca katolíckych seminaristov, aby vyjednal zlepšenie podmienok štúdia, a pôsobí ako mladícky bonviván, ktorý sa prechádza po Osnabrücku vo falošnej poručíckej uniforme, popíja a zvádza dievčatá. Závan dvadsiatych rokov v provincii. Zároveň zloží skúšky a je poslaný na vidiek ako zastupujúci učiteľ, poslušný a nešťastný; rozsiahle čítanie a prvé pokusy o písanie rozptýlia nudu.

Koncom roka 1920 Remarque prerušil službu v škole a živil sa príležitostnými prácami ako organista a predavač náhrobných kameňov, reklamný textár v Hannoveri a napokon ako zodpovedný redaktor časopisu Sport im Bild v Berlíne. Ale hrôzy vojny ho nepustili. V roku 1927 začal Remarque písať román „Na Západe nič nové“, ktorý vychádzal z jeho vlastných zážitkov z frontu, ale aj z príbehov jeho kamarátov, ktorých stretol vo vojenskej nemocnici. Po predtlači vo „Vossische Zeitung“ vyšiel román 29. januára 1929 vo vydavateľstve Propyläen Verlag a svojho autora vo veľmi krátkom čase preslávil po celom svete, čo podporila aj filmová adaptácia od Lewisa Milestonea, ktorá už v roku 1930 získala dvoch Oscarov.

Nie dejiny doby, ale príbehy ľudí

V roku 1931 bol Remarque za svoje dielo nominovaný na dve Nobelove ceny: Nobelovu cenu za literatúru a Nobelovu cenu za mier. Kniha, ktorá sa stala protivojnovou klasikou svetovej literatúry (a ktorú chcel sám jej autor chápať ako nepolitickú), je dodnes smutne aktuálna, o čom svedčí aj úspech prvej nemeckej filmovej adaptácie z roku 2022, ktorá tento rok získala štyri Oscary.

Román sa stretol s ostrým odporom národných socialistov, pretože zobrazuje vojnu z pohľadu obetí, a nie politických páchateľov. Remarque nepíše dobové dejiny, ale príbehy ľudí. V zabíjaní, utrpení a smrti nie je miesto pre údajne „povznášajúce“, „obviňuje a opisuje vojnu tak, ako vždy bola a je: ako cynické pohŕdanie životom“ (Wilhelm von Sternburg). Remarque opustil Nemecko po masívnych útokoch a očierňovacích kampaniach NSDAP v noci z 28. na 29. januára 1933, deň pred Hitlerovým vymenovaním za ríšskeho kancelára, a emigroval do Švajčiarska. V roku 1938 je vyhostený a zostáva bez štátnej príslušnosti až do roku 1947. Jeho knihy sú 10. mája 1933 verejne spálené v Berlíne (spolu s mnohými ďalšími). „Na Západe nič nové“ prinieslo svojmu autorovi veľa peňazí, bohatstva a významu a človek oddaný všetkým druhom pôžitkov si vie tieto privilégiá vážiť a využiť ich pre seba a iných.

Obklopuje sa krásnymi vecami, obrazmi, kobercami a starožitnosťami, svoje manželky a milenky štedro obdarúva drahými šperkami a miluje luxus, ktorý je teraz možný. Podporuje však aj emigrantov v núdzi a pomáha, kde sa dá – vo Švajčiarsku a vo svojich amerických rezidenciách, kde oficiálne žije od roku 1939 a v roku 1947 dostáva americké občianstvo. Politicky sa na verejnosti drží pri zemi, ale jeho ďalšie romány sú jasnou výpoveďou proti akejkoľvek diktatúre a za demokraciu. Až po skončení druhej svetovej vojny sa dozvedá o poprave svojej mladšej sestry Elfriede, ktorá bola odsúdená za „rozklad obrannej sily“. Hoci existenciálnu hrôzu vojny, ktorú zažil na začiatku, dokázal otupiť veľkým množstvom alkoholu a v náručí žien, nedokázal jej uniknúť. Depresívne fázy a strach zo samoty ho budú sprevádzať po zvyšok života, zložité vzťahy s Marlene Dietrichovou, Natalie Paleyovou a jeho dvakrát vydatou manželkou Juttou Zambonovou z neho urobia verejnú postavu bulváru, ale nie je šťastný.

To sa mu podarí až v starobe s jeho poslednou manželkou, americkou herečkou Paulette Goddardovou.

Nikdy sa neodtrhol od katolíckych koreňov

Možno, že pri všetkej svojej záľube v zmyselnosti hľadá v prvom rade dôveru, priateľstvo a rozhovor so ženami. Jeho ambivalentná osobnosť, oscilujúca medzi túžbou po očarujúcom živote v New Yorku alebo Paríži a ťažko pracujúcou samotou v jeho dome v Ticine nad jazerom Maggiore, ho poháňa životom – až kým choroba srdca a mŕtvica čoraz viac nenútia muža v polovici šesťdesiatych rokov k pokojnejšiemu spôsobu života. Erich Maria Remarque zomrel 25. septembra 1970 v Locarne na aneuryzmu po vyčerpávajúcom živote.

U spisovateľa, ktorý v roku 1927 vystúpil z cirkvi, katolicizmus alebo náboženské otázky v jeho dielach takmer nehrajú rolu, nanajvýš v podobe životno-filozofických sporov. Napriek tomu sa od svojich katolíckych koreňov nedokáže celkom odpútať. Niektoré názvy jeho románov sú prevzaté z Biblie: „Miluj blížneho svojho“, „Čas žiť a čas zomrieť“. V románe Víťazný oblúk je trpká veta: „Ale aj Kristus bez pasu – dnes by hnil vo väzení. Aj tak by ho zabili dávno pred jeho tridsiatym tretím rokom.“ Ústredná téma jeho románov sa točí okolo lásky a smrti, ľudskej dôstojnosti, súcitu a dobročinnosti. Pri smrti svojho zbožného otca obetuje niekoľko omší a ku koncu života sa zvyšuje aj jeho vlastné zaujatie „duchom a Bohom“. A je katolícky pochovaný v Ticine. Wilhelm von Sternburg nazýva svoju Remarqueovu biografiu z roku 1998 „Akoby všetko bolo naposledy“. Veľký spisovateľ Erich Maria Remarque patrí na každú poličku.

Pôvodne publikované v denníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Foto: https://www.dw.com/en/erich-maria-remarque-the-legacy-of-all-quiet-on-the-western-front/a-44439932