Celková čiastka
Zostávajúci čas
Uctievanie Kristovho kríža má takmer dvetisícročný teologický základ. Kríž sa opakovane spomína už v listoch svätého apoštola Pavla, ktorý ohlasovanie Spasiteľovho ukrižovania nazýva: „slovo o Kríži“. Kríž je „bláznovstvo pre tých, čo sú na ceste k záhube; nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou“ (1 Kor 1,18). O sebe Pavol píše: „No ja sa v nijakom prípade nechcem chváliť ničím, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého je pre mňa svet ukrižovaný a ja pre svet“ (Gal 6,14).
Podľa Pavlovho učenia Kristus zmieril človeka „s Bohom v jednom tele, na kríži usmrtil ich nepriateľstvo“ (Ef 2,16). Pri týchto všetkých a mnohých ďalších príležitostiach, keď apoštol hovorí o kríži vo svojich listoch, je kríž synonymom pre Ukrižovanie – Spasiteľovu smrť na kríži.
Štrnásteho septembra Gréckokatolícka cirkev slávi Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom, ktorý patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v byzantskom obrade. Veriaci sa 14. septembra postia alebo aspoň zdržiavajú od mäsa, pretože týmto sviatkom sa prejavuje úcta Kristovmu vykupiteľskému utrpeniu.
Povýšenie je najstarším sviatkom svätého Kríža a pôvodne bolo sprievodným sviatkom slávnosti posviacky baziliky Božieho hrobu/Vzkriesenia, ktorá spája rotundu Vzkriesenia (Anastasis) a baziliku svätého Kríža (Martyrion) na Golgote v Jeruzaleme. Posviacka sa konala 13. septembra 335.
Keďže 13. september bol aj výročným dňom nájdenia Kristovho kríža, v nasledujúci deň, 14. septembra, jeruzalemský biskup v novom chráme prvý raz slávnostne vyzdvihol pred veriacim ľudom veľkú relikviu Kristovho kríža a vystavil ju k ucteniu. Zjavne týmto aktom je inšpirovaný pojem „povýšenie“ v pomenovaní sviatku.
Sprievodný sviatok čoskoro predstihol pôvodnú slávnosť. Tá sa dnes v byzantskom obrade slávi len ako „Pamiatka založenia chrámu svätého vzkriesenia Krista a nášho Boha“ 13. septembra.
S Povýšením Kríža sa neskôr spojila aj spomienka na vyslobodenie jeruzalemskej relikvie Kristovho kríža z rúk Peržanov byzantským cisárom Herakliom, ktorý 3. mája 628 v triumfálnom sprievode priniesol relikviu Kristovho kríža späť do Jeruzalema.
Slávenie Povýšenia úctyhodného Kríža je dosvedčené v Konštantínopole už v 5. storočí. V súčasnej podobe sa slávi od konca 7. storočia. Byzantským hymnografom poskytla silný impulz k tvorivosti udalosť prenesenia relikvie Kristovho kríža z Jeruzalema do Konštantínopolu v roku 638 z dôvodu vojenskej expanzie moslimských Arabov.
Na večierni, ktorou sa v byzantskom obrade otvára sviatok Povýšenia Kríža, gréckokatolíci spievajú: „Kríž vysoko vztýčený vyzýva všetko tvorstvo, aby si uctilo presväté utrpenie Spasiteľa. Ježiš na ňom usmrtil nášho vraha a zosnulým vrátil život i krásu. Vo svojom milosrdenstve a dobrote doprial všetkým účasť na nebeskej sláve. Radujme sa a oslavujme jeho nesmierne poníženie.“
V Ríme začali sláviť Povýšenie svätého Kríža na konci 7. storočia. Keď sa dnes v latinskom obrade oslavuje vyšším stupňom slávenia, deje sa tak kvôli tomu, aby veriaci na zemi „čoraz lepšie poznávali tajomstvo Kristovej vykupiteľskej smrti a dosiahli účasť na jeho sláve v nebi“ (modlitba dňa). Všemohúci a večný Boh Otec totiž „poslal na svet svojho milovaného Syna, aby smrťou na kríži spasil všetkých ľudí“ (modlitba dňa).
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram