Prefekt vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri predstavil v sobotu 7. decembra 2019 v bulharskom hlavnom meste pápežskú bulu o zriadení gréckokatolíckej Eparchie sv. Jána XXIII. v Sofii. V katedrále kuriálny kardinál pri božskej liturgii inštaloval novovymenovaného eparchiálneho biskupa Christa Projkova, ktorý bol dosiaľ sofijským gréckokatolíckym apoštolským exarchom.

Pápež František 11. októbra 2019 – na sviatok svätorečeného pápeža Jána XXIII. – podpísal bulu o zriadení historicky prvej bulharskej gréckokatolíckej eparchie.

Pripomeňme, že...

V 19. storočí povstalo aj medzi bulharskou inteligenciou národné obrodzovacie hnutie. Mnoho vplyvných pravoslávnych Bulharov zvažovalo možnosť zjednotenia s Rímom ako jediný spôsob záchrany tradície národnej cirkvi proti negatívnemu postoju Ekumenického patriarchátu. Zoskupili sa okolo bulharského obchodníka Dragana Cankova, ktorý v roku 1859 v Istanbule vydával noviny Bulgaria. V nich kritizoval negatívne stanovisko Ruska k bulharskej cirkevnej otázke a publikoval historické dokumenty o dobrých vzťahoch medzi latinskou Cirkvou a bulharskými vládcami v stredoveku.

V roku 1859 bulharskí obyvatelia mesta Kukuš poslali pápežovi list, v ktorom uznali jeho primát a žiadali za to ponechanie svojho východného obradu, nezávislosť vlastnej hierarchie a cirkevné školy s bulharským jazykom a národnou abecedou.

V decembri 1860 bol Dragan Cankov na čele delegácie zloženej z bulharskej klerickej a svetskej inteligencie, ktorá odovzdala latinskému apoštolskému vikárovi v Konštantínopole Paolovi Brusonimu žiadosť o cirkevnú úniu. Keď im Pius IX. odkázal, že je ochotný rokovať, v marci 1861 vyslali do Ríma delegáciu na čele s archimandritom Jozefom Sokolským.

Rozhovory boli úspešné: Pius IX. vymenoval Sokolského za apoštolského vikára pre bulharských katolíkov byzantského obradu so sídlom v Konštantínopole a v apríli 1861 ho v Sixtínskej kaplnke vysvätil za arcibiskupa. V júni 1861 uznala Sokolského aj osmanská vláda. No prvý bulharský gréckokatolícky hierarcha za dodnes neobjasnených okolností už v júli 1861 odplával na ruskej lodi z Istanbulu do Odesy a odtiaľ do Kyjeva, kde zvyšných osemnásť rokov svojho života strávil v Kyjevsko-pečerskej lavre. Po Sokolskom nastúpili Rafael Popov (1863 –1874) a Nil Isvorov (1874 – 1905).

Gréckokatolícka cirkev sa stotožnila s bulharským národným hnutím a spočiatku získala 60 000 členov. S pomocou kapucínov a redemptoristov budovala školy, sirotince a špitály.

Úspech cirkevnej únie medzi Bulharmi veľmi znepokojoval Rusko. Napriek odporu konštantínopolského patriarchu si ruská vláda v Istanbule vydobyla v roku 1870 zriadenie Bulharského pravoslávneho exarchátu. Úsilie pravoslávnych exarchov o spoluprácu s bulharskými nacionalistami znamenalo koniec smerovania pravoslávnych Bulharov ku katolicizmu. Na prelome 19. a 20. storočia sa tri štvrtiny bulharských gréckokatolíkov vrátili k pravosláviu.

Prečo je sv. Ján XXIII. patrónom sofijskej eparchie?

Pre bulharských gréckokatolíkov, ktorí zostali verní Rímu, Svätá stolica v roku 1883 zriadila dva vikariáty na európskych územiach Osmanskej ríše: v Edirne a Solúne.

V dôsledku balkánskych vojen (1912 – 1913) a prvej svetovej vojny (1914 – 1918) bulharskí gréckokatolíci utiekli z územia dnešného Grécka a Turecka na územia dnešného Bulharska. A dôsledkom toho v roku 1926 Svätá stolica zrušila vikariáty a nahradila ich apoštolským exarchátom so sídlom v Sofii.

Za touto reorganizáciou stojí apoštolský vizitátor (1925 – 1931) a apoštolský nuncius (1931 – 1934) v Bulharsku Angelo Roncalli, neskorší Ján XXIII. (1958 – 1963). S jeho odporúčaním bol za prvého sofijského exarchu vymenovaný Cyril Kurtev, ktorý prijal biskupskú vysviacku 5. decembra 1926 v Ríme.

Exarcha Kurtev sa postaral o administratívnu systematizáciu cirkvi v rámci bulharských hraníc, o pozdvihnutie liturgického slávenia a vzdelanostnej úrovne kléru. V rokoch 1934 až 1945 existoval v Sofii medziobradový seminár (pre rímsky aj byzantský obrad), ktorý viedli jezuiti.

Bulharská gréckokatolícka cirkev nebola zakázaná komunistickou vládou, ale bola podrobená konfiškácii majetku a prísnym obmedzeniam, ktoré sa trocha zmiernili po zvolení Angela Roncalliho za pápeža Jána XXIII. v roku 1958. V decembri 1992 bulharský parlament síce schválil zákon o reštitúcii cirkevných majetkov, no niektoré regióny ho odignorovali.

V súčasnosti má Bulharská gréckokatolícka cirkev okolo 10 000 veriacich v šestnástich farnostiach hlavne na juhu krajiny. Apoštolským exarchom katolíkov byzantsko-slovanského obradu v Bulharsku bol biskup Christo Projkov (* 1946) od roku 1995.