Boh Otec, ktorý sa zjavil skrze svojho Syna vo Svätom Duchu, ponúka svoj život veriacim skrze Cirkev. Milostivé pôsobenie Svätého Ducha, ktorý zjavuje pravdu – a život v tejto pravde – všetkým, ktorí žijú v spoločenstve s Bohom, nazývame posvätná Tradícia. Boh, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1Tim 2, 4), t. j., poznali Ježiša Krista (porov. Jn 14, 6), zjavuje ľudstvu to, „čo bolo skryté od stvorenia sveta“ (Mt 13, 35). Jeho slovo zostáva pevné a nezmeniteľné: „Boh vo svojej veľkej dobrote stanovil, aby to, čo zjavil na spásu všetkých národov, navždy zostalo neporušené a odovzdávalo sa všetkým pokoleniam.“  Preto má byť Kristus kázaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby Božie zjavenie takto mohlo dosiahnuť končiny zeme.

Podľa svätého Ireneja Lyonského je podstatou posvätnej Tradície to, že všetci kresťania zdieľajú jednu a tú istú vieru, ktorou sa stávajú spoluúčastníkmi na Božom živote:

Všetci prijímajú jedného a toho istého Boha Otca a veria v ten istý plán, čo sa týka vtelenia Božieho Syna, a majú vedomosť o tom istom dare Ducha a sú oboznámení s tými istými prikázaniami a zachovávajú tú istú formu cirkevného zriadenia a očakávajú ten istý príchod Pána a čakajú rovnakú spásu celého človeka, t. j. duše i tela.

Podľa svedectva svätého Bazila Veľkého je posvätnou Tradíciou to, čo „sám Pán nás učil, čo apoštoli kázali, čo cirkevní otcovia pevne držali a čo mučeníci potvrdili“. Zahŕňa všetko, čo nám odovzdal sám Kristus, a tiež učenie apoštolov a vieru Cirkvi. Svätý Bazil poznamenáva:

... spomedzi presvedčení a praktík, ktoré sa uchovávajú v Cirkvi, niektoré, ktoré vlastníme, sú odvodené z písomného učenia; ostatné sme prijali, boli nám predané skrze tajomstvá a apoštolskou tradíciou; všetky tieto, čo sa týka pravého náboženstva, majú rovnakú silu ... Ak by sme sa pokúsili odmietnuť takéto zvyky ako tie, ktoré nemajú písomnú autoritu, na základe toho, že ich dôležitosť  je malá, mimovoľne by sme spôsobili ujmu evanjeliu v jeho podstatných veciach; alebo skôr by sme urobili z našej verejnej definície obyčajnú frázu a nič viac.

Svätý Bazil spája posvätnú Tradíciu s liturgickým životom, nič z toho nepridáva do vyznania viery v Najsvätejšiu Trojicu, to tiež zahŕňa aj znak kríža v obrade prijatia do katechumenátu; orientáciu človeka počas modlitby tvárou na východ; zrieknutie sa satana a jeho panstva; trojité ponorenie pri krste; státie počas bohoslužby v nedeľu; epiklézu [t. j. zvolávanie Svätého Ducha] na Eucharistii; požehnanie vody a oleja atď.

Kristus zveruje slovo Zjavenia svojim apoštolom: „...slová, ktoré si ty [Otče] dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali ... Dal som im tvoje slovo“ (Jn 17, 8.14). Cirkev pokračuje v apoštolskom poslaní odovzdávať Božie zjavenie. Je povolaná ho kázať a vysvetľovať. Aby to plnila, Kristus dal svojej Cirkvi Svätého Ducha, ktorý ju vovádza do plnej pravdy (porov. Jn 16, 12). Cirkev odovzdáva Božie zjavenie dvoma spôsobmi: ústne – „prostredníctvom apoštolov, ktorí ústnym ohlasovaním v príkladoch a poučeniach odovzdali všetko, čo oni prijali z Kristových úst, zo života s ním a z jeho skutkov alebo čo sa naučili pod vplyvom Svätého Ducha“;  a písomne – „prostredníctvom tých apoštolov a apoštolských mužov, ktorí z vnuknutia toho istého Svätého Ducha písomne zaznamenali posolstvo spásy.“

Kristus si vyvolí svojich apoštolov a pošle ich kázať slovo: „Choďte teda, učte všetky národy ... naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20). Keď apoštoli dostali toto poverenie pri Kristovom nanebovstúpení a potom dostali silu Svätého Ducha v deň Paťdesiatnice, začali kázať Krista a svedčiť o ňom: „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami“ (Sk 2, 32). Podľa príkladu Krista učiteľa apoštoli odovzdávajú svoje evanjelium svojim vlastným učeníkom prostredníctvom živého slova kázania a vyzývajú všetkých, aby ho zachovávali: „Zverený poklad chráň mocou Svätého Ducha, ktorý v nás prebýva“ (2Tim 1, 14).

Apoštoli nám zverili „všetko, čo Ježiš robil a učil od začiatku“ (Sk 1, 1). Svedčí o tom svätý apoštol Pavol, keď píše veriacim v Solúne: „A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom“ (2Sol 2, 15). Cirkev vždy vyzývala kresťanov, aby zostali verní náukám apoštolov, takto uchovala nemennosť posvätnej Tradície a tým aj svoju vernosť Ježišovi Kristovi. Podstata Tradície spočíva vo vernom nasledovaní Krista v Cirkvi počas všetkých generácií až do konca vekov. Posvätná  Tradícia je nemenná, pretože jej obsahom je Ježiš Kristus, ktorý je ten istý včera i dnes i naveky“ (porov. Heb 13, 8).

Zdroj: Christ - our Pascha