Celková čiastka
Zostávajúci čas
Je to najkontroverznejšia sudkyňa v Poľsku: Júlia Przylebská. Predsedníčka Ústavného súdu vo Varšave má blízko k šéfovi opozičnej národno-konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslawovi Júlia Przylebská. Niektorí oponenti ju dokonca považujú za submisívnu voči Júlia Przylebská. A menšina šiestich ústavných sudcov je toho názoru, že jej legitímne funkčné obdobie predsedníčky súdu sa skončilo už v roku 2022. Ak by to malo byť podľa stredoľavicovej vlády Donalda Tuska, Przylebská a ďalší sudcovia ústavného súdu by už dávno museli odstúpiť, pretože do svojich funkcií boli vymenovaní vraj protiprávne za bývalej vlády strany Právo a spravodlivosť.
Przylebská sa tým nenecháva ovplyvniť. Šesťdesiatštyriročná právnička vo štvrtok večer oznámila, že ústavný súd vydal predbežné opatrenie proti vyhláške ministerky školstva Barbary Nowackej o náboženskej výchove. Przylebská to však neoznámila na internetovej stránke súdu, ale na televíznom kanáli wPolsce.pl, ktorý je spojený s opozíciou. Na začiatku polhodinového rozhovoru Przylebská povedala, že jej súd čoskoro rozhodne o zákonnosti vyhlášky. Dovtedy by sa nemala uplatňovať.
Sporný prípad náboženská výchova
Spor na Ústavnom súde sa týka predovšetkým otázky, či sa môžu napríklad deti z 1. až 3. ročníka učiť náboženstvo spoločne, ak rodičia prihlásili na tento voliteľný predmet menej ako sedem žiakov v triede. Vyhláška, ktorú vydalo ministerstvo školstva koncom júla, v takýchto prípadoch stanovuje spájanie rôznych ročníkov. Podľa ministerstva je to reakcia na pokles počtu žiakov, ktorí navštevujú hodiny náboženskej výchovy.
Tento prípad bude aj skúškou, či Tuskova vláda, ktorá je v úrade od decembra 2023, vôbec uzná rozhodnutia ústavného súdu. Tuskova vláda sa odvoláva na Európsky súd pre ľudské práva. Ten konštatoval, že poľský ústavný súd nie je „orgánom, ktorý je zlučiteľný s princípmi právneho štátu“. Dôvodom je to, že sudcovia neboli riadne vymenovaní za odchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť.
Napriek tomu sa Katolícka cirkev a Poľská ekumenická rada minulý týždeň spoločne obrátili na súd, ktorý je považovaný za blízky strane Právo a spravodlivosť. Konkrétne požiadali súd, aby preskúmal, či ministerstvo školstva môže vydať takéto nariadenie bez súhlasu cirkví. Zákon o vzdelávaní totiž stanovuje, že príslušný minister musí pri vydávaní nariadenia o náboženskej východe konať „po dohode s orgánmi Katolíckej cirkvi a Poľskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi, ako aj s inými cirkvami a náboženskými združeniami“.
Zástupcovia ministerstva školstva a katolíckej biskupskej konferencie diskutovali o plánoch ministerky školstva Nowackej na dvoch stretnutiach – bez dosiahnutia dohody. Podľa zodpovedného pomocného biskupa Wojciecha Osiala je medzitriedna výučba náboženstva v rozpore s pedagogickými zásadami a je „škodlivá či dokonca diskriminačná“. Deti a mladí ľudia majú právo na vyučovanie, ktoré zodpovedá ich veku a vývoju. Ministerstvo to ignorovalo. Na svoju obranu uviedlo, že deti z rôznych ročníkov v malých školách sa už v mnohých predmetoch učia spoločne.
Pred ústavným súdom cirkvi trvajú na svojom práve podieľať sa na organizovaní náboženskej výchovy. Niet pochýb o tom, že predchádzajúce vlády zohľadňovali želania a námietky cirkví v tejto oblasti. Niekedy predstavitelia cirkví dokonca spolupodpisovali štátne nariadenia.
„Škola má slúžiť žiakom“
Námestníčka ministerky školstva Katarzyna Lubnauerová v piatok pomerne ostro odmietla náboženské komunity. Prácu škôl organizuje ministerstvo školstva, nie biskupská konferencia, povedala politička z Tuskovej Občianskej koalície: „Škola má slúžiť žiakom, nie záujmom cirkví.“ Spor sa teda vyhrocuje, hoci pomocný biskup Osial ešte pred týždňom ubezpečoval: „Chceme dohodu, a nie vojnu o náboženstvo na školách.“
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram