Celková čiastka
Zostávajúci čas
Štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice je v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi venovaný slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ľudovo nazývanej slávnosť Božieho tela (lat. Corpus Christi).
Začiatkom 13. storočia mala mníška Juliana z Liège opakovane videnia, z ktorých vyrozumela, že je potrebný osobitný sviatok na počesť Eucharistie. V roku 1246 zaviedol takýto sviatok biskup Robert de Thourotte v diecéze Liège. V roku 1264 pápež Urban IV., ktorý bol predtým archidiakonom v Liège, rozšíril jeho slávenie na celú západnú Cirkev.
Opodstatnenosť slávnosti Božieho tela potvrdil Tridentský koncil (1545 – 1563), keď v reakcii na staré i nové omyly dogmatizoval náuku, že po premenení chleba a vína je vo svätej Eucharistii prítomné telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus, a to opravdivo (vere), skutočne (realiter) a podstatne (substantialiter) pod spôsobmi viditeľných vecí (DH 1636 - 1642; 1651n).
Odvolávajúc sa na Ježišove slová, že to, čo dal svojím učeníkom pri Poslednej večeri, je naozaj jeho telo a krv, Tridentský koncil vysvetlil: „Konsekráciou chleba a vína nastáva premena celej podstaty chleba na podstatu Kristovho tela, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu Katolícka cirkev vhodne a vo vlastnom zmysle slova nazýva ‚prepodstatnením‘ (transsubstantiatio – podstatná premena)“ (DH 1642).
Východné katolícke cirkvi
Postupom času, aby demonštrovali Rímu svoju „katolíckosť“, prevzali do svojich liturgických kalendárov slávnosť Božieho tela mnohé východné katolícke cirkvi – sýrska, chaldejská, maronitská, arménska, koptská, melchitská, italo-albánska. Totiž pravoslávne cirkvi, z ktorých vzišli, vždy verili v reálnu a trvalú prítomnosť Ježiša Krista vo sviatosti Eucharistie, ale neakceptovali školasticko-racionalistickú náuku o prepodstatnení. A okrem toho pravoslávni sa odjakživa držali zásady: Uctievame si posvätené dary, pretože ich uchovávame k prijímaniu pre chorých, ale neuchovávame ich, aby sme ich uctievali. Inými slovami, pravoslávie nikdy nepraktizovalo a dodnes nepraktizuje ani Eucharistickú poklonu ani Eucharistickú procesiu.
Rozhodnutím Zamojskej synody z roku 1720 sa sviatok Najsvätejšej Eucharistie stal záväzným aj pre gréckokatolíkov na našom území. V roku 1891 Ľvovská synoda povýšila tento sviatok na úroveň Pánovho sviatku a zároveň nariadila, aby sa každoročne slávil vo štvrtok po nedeli Všetkých svätých.
V liturgickom kalendári Gréckokatolíckej cirkvi sa tento sviatok oficiálne volá Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista a ľudovo sviatok Najsvätejšej Eucharistie.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram