Apoštolský vikár Aleppa Hanna Jallouf vyslovil poľutovanie nad tým, že svet si zakrýva oči pred 13 rokov trvajúcou vojnou v Sýrii. „O Sýrii už nikto nehovorí. Ostatné konflikty ju vytláčajú z programu dňa a dokonca aj zo správ. Ľudia tu však naďalej umierajú a trpia,“ upozorňuje rímskokatolícky duchovný v rozhovore pre taliansku tlačovú agentúru SIR pri príležitosti výročia vypuknutia občianskej vojny v Sýrii. Najviac biskupa bolí, že „naša krajina bola nechaná v štichu“. Pre mnohých medzinárodných aktérov Sýria zrejme už neexistuje.

Diecéza biskupa Jalloufa zahŕňa aj časti provincie Idlib, ktoré sú stále v rukách džihádistov. On sám bol v roku 2014 istý čas v zajatí islamistov.

„Zdá sa, že noc pre Sýriu je ešte dlhá a nevidíme jej koniec,“ povedal biskup. Podľa jeho slov sa Sýria nachádza v „možno najhoršom období od vypuknutia vojny“. Ľuďom spôsobujú problémy rastúce ceny, korupcia, rastúca kriminalita a nezamestnanosť. Všetky tieto problémy sú dôsledkom vojny, sankcií a uzavretých hraníc. Mzdy v Sýrii sa teraz pohybujú okolo 25 amerických dolárov mesačne. To stačí len na nákup niekoľkých kilogramov mäsa. „Ako sa dá takto žiť?“ pýta sa biskup Jallouf. Našťastie, mnohí Sýrčania majú teraz príbuzných v zahraničí, ktorí im posielajú peniaze.

Podľa údajov OSN je v súčasnosti v samotnej Sýrii vyše 7 miliónov vnútorne vysídlených osôb. Vyše 5 miliónov sýrskych utečencov je v susedných krajinách – Turecko, Libanon, Jordánsko, Irak a Egypt. Na humanitárnu pomoc je v krajine odkázaných takmer 17 miliónov ľudí, čo je najvyšší počet od začiatku krízy. Nedostatkom potravín je postihnutých takmer 13 miliónov ľudí, pričom sa odhaduje, že 90 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2355548/bischof-syrien-erlebt-schlimmste-zeit-seit-kriegsausbruch

Izmirský arcibiskup požaduje štátne uznanie tureckých kresťanov

Izmirský arcibiskup požaduje viac uznania pre kresťanskú menšinu v Turecku. Martin Kmetec v utorok pre katolícku humanitárnu organizáciu Kirche in Not povedal, že katolíci v Izmire sú spoločensky integrovaní a majú dobré vzťahy s moslimskými duchovnými. „Na druhej strane však ako katolícka cirkev nemáme žiadne skutočné vzťahy s vládou, pretože nie sme právne uznaní.“ To prináša ťažkosti pri vlastníckych právach a organizovaní humanitárnej pomoci.

Františkánsky rehoľník dodal, že kresťanské spoločenstvo pre svoj malý počet často nie je brané vážne ako partner v dialógu „Pýtajú sa nás: Koľko vás je? Ale všade v modernej spoločnosti vidíme, že menšiny sa dožadujú svojich práv. My jednoducho chceme existovať spôsobom, ktorý zodpovedá každej ľudskej existencii.“

A okrem toho mnohí ľudia v Turecku považujú kresťanov za cudzincov. Vskutku mnohí kresťania majú korene na vzdialených miestach. Sú tu napríklad „Levantínci“, čiže potomkovia talianskych, francúzskych a iných európskych prisťahovalcov. Levantínci tvoria väčšinu kresťanskej komunity. Kmetec povedal, že ho znepokojuje emigrácia Levantíncov. „Hovorím im: Snažte sa zostať. Pokúste sa urobiť niečo dobré pre svoju krajinu. Nikoho nepovzbudzujeme, aby opustil krajinu, pretože potrebuje komunitu.“ Už niekoľko rokov sa sem sťahujú katolíci z Afriky a Ázie, väčšinou utečenci.

V území arcidiecézy Izmir, ktoré je väčšia ako Portugalsko, žije  maximálne 6-tisíc kresťanov. V celom Turecku je ich menej ako 170-tisíc. „Myslím si, že z historického hľadiska máme plné právo byť v Turecku,“ povedal arcibiskup Kmetec. Často počúva: „Keby bolo v Turecku viac kresťanov, bola by to rozmanitejšia krajina.“

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2355488/erzbischof-von-izmir-fordert-anerkennung-fuer-tuerkische-christen