V piatok je v liturgickom kalendári spomienka na svätých anjelov strážcov. Podľa známeho pravidla – „lex orandi - lex credendi“ – Cirkev vyznáva pravdu o anjeloch strážnych. Anjeli strážcovia (alebo strážni anjeli) sa rozlišujú na strážnych anjelov osôb a na strážnych anjelov spoločenstva. Cirkev učí, že „Každý človek má od narodenia až po smrť svojho anjela strážcu.“ Tomáš Akvinský (+1274) učil: "Božia prozreteľnosť spravuje nižšie bytosti cez vyššie. Preto Boh ustanovil ľuďom anjelov strážcov. Pôsobenie anjela strážcu človek nebadá, lebo pôsobenie anjelov je začlenené do riadneho vykonávania Božej prozreteľnosti a jeho pôsobenie nenahrádza činnosť človeka. Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobré" (Theologická summa I., 114, 3, 3).

Človek sa otvára anjelskej pomoci a ochrane najmä modlitbou. Výraz „strážny“ anjel nemožno rozumieť v zmysle nebeského špióna alebo plateného bodyguarda (telesný strážca, člen ochranky). Anjel je vznešený posol a účinný budovateľ Božieho kráľovstva v službe Božej prozreteľnosti. Anjel pracuje tak nenápadne (v ústraní) – ochraňuje pred zlom a napomáha robiť dobro – že ho možno (akosi) zbadať len vo výnimočných chvíľach.

Človek potrebuje anjelskú pomoc kvôli svojej morálnej krehkosti. Ochrana anjela strážcu sa vzťahuje predovšetkým na záležitosti spásy. Len nepriamo sa týka časných vecí. Úloha anjela strážcu trvá po celý ľudský život. Osobný anjel nikdy celkom neopustí svojho zverenca. Ak sa podľa svätého Tomáša Akvinského aj občas „miestne“ vzdiali, nikdy sa nevzdiali svojou ochranou.

O náplni práce strážneho anjela píšu viacerí autori, napr. Paul O`Sullivan:

1. Anjel, ako maximálny altruista, sa v prvom rade usiluje podeliť s človekom o svoju radosť z viery, nádeje a lásky, ktorú prežíva v Bohu.

2. Anjel neúnavne prosí Boha a modlí sa za zvereného človeka.

3. Anjel pozitívne vplýva na človeka svojimi radami, využívajúc svoju obdivuhodnú múdrosť, a to hlavne pri životných rozhodnutiach – napr. manželstvo, duchovné povolanie, skúška...

4. Anjel ochraňuje svojho zverenca pred útokmi diabla a jeho pomocníkov.

5. Anjel ochraňuje svojho zverenca pred inými rôznymi nebezpečenstvami – fyzickými i duchovnými.

Anjel teda nijako nestojí medzi človekom a Bohom. Naopak, on – svojou špeciálnou prítomnosťou a mocou – vzťah človeka a Boha (alebo vzťah človeka a nejakého svätca) uľahčuje. On sa nenápadne stará „o servis“ týchto vzťahov, on im robí akési potrebné „javisko a kulisu“. Obdivuhodná práca anjelov spadá do tajomstva všetkých personálnych vzťahov, najmä vzťahov v rámci tajomného Kristovho tela (Česlav Stanislav Bartnik). Dobrý anjel pre seba nepotrebuje nič, nepotrebuje nejakú pozemskú slávu, pozornosť, uznanie alebo odmenu – on už to všetko vrchovato (v nebeskej blaženosti) prežíva v Bohu.

Keď dôjde k najväčšej tragédii a človek nezíska spásu, nie je to vinou jeho anjela. Strážny anjel totiž neomylne a usilovne robil čo mohol; musel však rešpektovať slobodné rozhodnutie zverenej osoby. Takisto nemožno zazlievať strážnemu anjelovi, ak jeho zverenec utrpí nejakú fyzickú ujmu (úraz, nešťastie, chorobu). Anjelovou úlohou je predovšetkým duchovné dobro, spása zverenej duše (ale i ďalších duší). Anjel buduje Božie kráľovstvo, a nie „pozemské úspechy“, hoci im primerane napomáha. On totiž z veľkého „nadhľadu“ vidí a rieši aktuálne problémy. A vie, že fyzická ujma už neraz pomohla vyššiemu duchovnému dobru. Božiemu zjaveniu odporuje tvrdenie, že strážny anjel smúti (alebo sa nejako trápi) nad večnou záhubou jemu zverenej osoby. Strážny anjel je v Božom svetle slávy, a preto už nijako nemôže trpieť.

Okrem osobného anjela strážcu možno tvrdiť – spolu so židovskými veriacimi a na základe Písma (por. Dan 10, 12. 20-21; Sk 16, 9) i mienky viacerých otcov, napr. Origena (+253), Bazila Veľkého (+379), Teodoreta Cyrského (+458), Jána Damaského (+749) – , že anjela strážcu majú aj jednotlivé spoločenstvá (národy, mestá, krajiny), najmä Cirkev. Podľa Tomáša Akvinského krajiny a spoločenstvá ochraňujú anjeli vyššej hierarchie. Ochrancom Kristovej Cirkvi je Michal Archanjel, lebo on bol strážcom Izraela – starozákonného Božieho ľudu, (por. Dan 12, 1).

Odpoveď na otázku, čo robia anjeli, keď sú znepriatelené dva národy (alebo dvaja ľudia), vyplýva z anjelskej podstaty – anjeli sú už definitívne rozhodnutí pre Dobro – Boha, a nemôžu inak. Preto sa nemôžu hnevať, znepriateliť a robiť si „napriek“. Aj v takých trápnych situáciách, hoci rešpektujú slobodnú vôľu každého jedinca (spoločenstva), efektívne robia všetko pre to, aby konflikt zmiernili a ukončili.

Podľa knihy: Marián Chovanec - Angelológia spracoval Radovan Pavlík