TopTip

Petrohradčania slávili Medzinárodný deň ochrany detí

Petrohradčania slávili Medzinárodný deň ochrany detí zdroj foto: pexels.com

Prvý jún patrí deťom. Tento deň osobitne prežívajú obyvatelia Petrohradu. V miestnych chrámoch sa opäť uskutočnili spomienkové bohoslužby, ktoré pripomenuli jednu z najtragickejších kapitol v dejinách ľudstva - Leningradskú blokádu.

Svoje svedectvá deti vtedajšieho Leningradu zanechali v podobe denníkových zápiskov aj kresieb. Najčastejšie sa v nich opakuje jeden a ten istý motív - jedlo.

Svoje detské denníkové zápisky do knižnej podoby pretavila spisovateľka Ella Foňakovová. V novele „Chlieb tej zimy“ ústami prváčky Leny rozpráva príbehy o tom, aké utrpenie človeku prináša túžba po kúsku jedla.

„Denníky vojnových detí sú dôkazom neobyčajných pozorovacích schopností aj nemilosrdnej úprimnosti, na ktorú dospelý človek nie je uspôsobený. Deti dokázali zachytiť a pomenovať javy spojené s každodenným zápasom o prežitie a ničivú silu vojny presnejšie ako dospelí. Dokonca lepšie reagovali aj na všetky hrôzostrašné zmeny. Ich denníky sú bližšie k pozemskosti. Aj preto sú ich písomné svedectvá pre historikov neraz dôležitejšie, než zápisky dospelých,“ píše Daniil Granin.

Granin ako spoluautor knihy „Detská kniha vojny“ zozbieral denníky detí z vojnových rokov 1941 až 45. Azda najznámejší patrí Táni Savičevovej. Deväť rukou napísaných riadkov 11-ročného dievčatka sa stali mementom pre všetky nasledujúce generácie. V posledných troch sa píše: „Savičevovci zomreli. Všetci zomreli. Zostala iba Táňa.“

Mnohí pamätníci hovoria, že tragédiu leningradskej blokády nemožno opísať slovami. Je o to bolestivejšia, lebo obeťou bolo civilné obyvateľstvo, z ktorého takmer 20% tvorili deti mladšie ako 12 rokov. Po obkľúčení mesta zomierali na následky hladu, krutej zimy, bombardovania, delostreleckých útokov.

Napriek neľudským podmienkam mesto žilo. Školské vyučovanie prebiehalo v školách, bytoch, dokonca aj v bombových úkrytoch. Niektoré z nich boli vybudované v miestnych pravoslávnych chrámoch. Po prenasledovaní boľševikmi ich v trojmiliónovom Leningrade zostalo funkčných len desať. Patril k nim aj Chrám Premenenia Pána, ktorý počas bombardovania poskytoval útočisko pre 500 osôb. Medzi deťmi, ktoré sa tu pravidelne ukrývali pred ničivou silou bombardovania, bol aj budúci básnik, esejista a laureát Nobelovej ceny za literatúru Josif Brodskij.

O utrpení detí v obliehanom Leningrade zanechali dojemné výpovede mnohé významné osobnosti kultúrneho a vedeckého života. Popredné miesto medzi nimi zaujíma  Petrohradčan akademik Dmitrij Lichačov, ktorý je považovaný najväčšieho odborníka na ruskú stredovekú literatúru. V rozsiahlej autobiografii opisuje zážitky so svojimi, vtedy 4-ročnými dcérkami. Doma u nich platili strohé pravidlá: nerozprávať o jedle, veľa čítať a učiť sa naspamäť  básne. „Ani raz nezaplakali od hladu, ani raz si nevypýtali o kúsok jedla viac,“ spomína na život s dvojičkami v obliehanom meste. Rovnaké pravidlá platili nielen v rodinách, ale aj v detských domovoch. Na potraviny bol v meste zavedený prísny lístkový systém, pričom platila 125-gramová norma chleba na deň. Ako chutil? „Blokádny chlieb sa dal jesť len po zapití vodou a s modlitbou na perách,“ dosvedčujú tí, čo prežili. Namiesto múky sa doň pridávali piliny, popol, celulóza.

„Či boli Leningradčania hrdinovia? Nielen hrdinovia. Boli to mučeníci,“ uzatvára jednu z kapitol vo svojich rozsiahlych memoároch akademik Lichačov.

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 4701 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

11 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies