Patriarcha Sako požaduje náboženskú slobodu pre všetkých ľudí v Iraku

Chaldejský patriarcha a kardinál Louis Raphael Sako opäť vyzval na náboženskú slobodu v Iraku.

Urobil tak pomocou vyhlásenia, ktoré zverejnil vo štvrtok na webovej stránke Chaldejského patriarchátu v Iraku.

Patriarcha Sako poukázal na to, že kresťania, ktorí boli islamistickými teroristickými skupinami prinútení konvertovať na islam, sú teraz oficiálne považovaní za moslimov, ktorým vrátiť sa ku kresťanstvu bráni existujúci iracký zákon.

Za neprijateľné kardinál Sako považuje aj to, že maloleté deti sú automaticky považované za moslimov, ak jeden z ich rodičov konvertoval na islam.

Patriarcha apeloval na miestnych politikov a iracké súdnictvo, aby v duchu náboženskej slobody hľadali riešenia pre uvedené prípady. Existujúce zákony treba zrevidovať.

Podľa Saka skutočnosť, že islam je oficiálnym štátnym náboženstvom, nemusí byť v rozpore so slobodou vybrať si náboženstvo a praktizovať ho.

Kardinál sa opäť vyslovil za moderný národný štát, ktorý bude založený na princípoch občianstva a rovnosti.

V tomto roku sa Veľká noc v Chaldejskej cirkvi v Iraku slávila menej slávnostne. Konali sa len liturgické slávenia v chrámoch, všetky ostatné oslavy a oficiálne stretnutia cirkevných predstaviteľov s politickými predstaviteľmi boli zrušené. Chaldejský patriarchát k tomu vyzval v rámci solidarity s osudom patriarchu Saka.

V júli 2023 iracký prezident Abdul Latif Rašíd zrušil patriarchovi Sakovi rozsiahle právomoci spravovať majetok Chaldejskej cirkvi. Na protest proti tomu Sako opustil Bagdad. Od tej doby pobýva v kňazskom seminári v Ankawe pri Erbile, ktorý je hlavným mestom autonómnej oblasti Kurdistan na severe Iraku. Odtiaľ patriarcha Sako koordinuje život svojej cirkvi.

Vo vyhlásení Chaldejského patriarchátu sa ďalej uvádza, že zatiaľ čo patriarcha Sako neúnavne pracuje pre blaho krajiny a jej obyvateľov, prezident nepodniká nič proti korupcii v Iraku, len sťažuje život kresťanskej menšine v krajine.

Pobúrenie a znepokojenie vyvolalo aj nedávne rozhodnutie irackého najvyššieho súdu. Podľa neho by v budúcnosti nameli byť v parlamente autonómnej oblasti Kurdistan kvóty pre poslanecké kreslá pre etnické a náboženské menšiny. Dosiaľ existovala kvóta v celkovom počte jedenásť parlamentných kresiel. V Kurdistane sa parlamentné voľby majú konať 10. júna. Podľa názoru kresťanských politikov toto ustanovenie narúša ústavou garantované politické práva menšinových náboženských komunít.

V rozhovore pre kurdské médium Rudaw chaldejský patriarcha uviedol, že ustanovenie o zrušení vyhradených kresiel pre etnické a náboženské menšiny je protiústavné. Kardinál Sako vyjadril obavy z možného zasahovania a nátlaku, ktoré by ovplyvnili rozhodovacie procesy na najvyššom súde.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2357635/patriarch-sako-fordert-religionsfreiheit-fuer-alle-menschen-im-irak

Návrh nového zákona ohrozuje slobodu prejavu vo Venezuele

Venezuelský parlament v stredu v prvom čítaní schválil zákon, ktorý môže výrazne obmedziť slobodu prejavu občanov.

Dokument predložila viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Ešte musí byť prerokovaný v druhom čítaní.

Podľa vzoru nikaragujského režimu umožňuje zakázať politické strany a znemožňuje zastávať verejné funkcie ľuďom, ktorí uprednostňujú myšlienky, ktoré súčasná vláda považuje za fašistické.

Podľa návrhu nového zákona fašizmus zahŕňa „rasizmus, šovinizmus, triedny útlak, morálny konzervativizmus, neoliberalizmus, mizogýniu a všetky druhy fóbií voči ľuďom a ich právu na nediskrimináciu a rozmanitosť“.

Návrh nového zákona vyzýva médiá, aby podporovali „demokratické formovanie vôle ľudu, mierové spolunažívanie, uznávanie rozmanitosti, toleranciu a vzájomný rešpekt“. 

Podľa vízie venezuelskej vlády práca médií musí mať „výchovný charakter“ a musí „spoločnosť chrániť pred fašistickými vyhláseniami“.

Návrh nového zákona zakazuje verejné zhromaždenia a demonštrácie právnických osôb súkromného práva, ďalej sociálnych hnutí a organizácií, ako aj politických strán, ktoré venezuelský režim zaraďuje ako „fašistické“.

Na dodržiavanie zákona a vydávanie usmernení, nariadení a opatrení má dohliadať „Vysoká komisia proti fašizmu, neofašizmu a iným formám prejavu“. Túto komisiu vymenúva a kontroluje prezident. Priestupky by mohli byť trestané podľa noriem trestného práva.

Viceprezidentka Rodríguezová pri predstavovaní zákona pripomenula protivládne protesty v rokoch 2014 a 2017. Tie si vyžiadali aj obete na životoch a zranených.

Podľa názoru viceprezidentky za tieto protesty boli zodpovedné „extrémistické sektory“, ktoré sa pokúsili „zaútočiť na politickú moc“ vo Venezuele.

Rodríguezová doslova dodala: „Chcela by som vám pripomenúť, že Hitler vyzýval na konečný boj a vyhladil milióny mužov a žien na európskom kontinente a táto história sa dnes opakuje. Musíme sa pýtať, čo majú na mysli, keď hovoria 'až do konca', pretože v tom je opäť zárodok násilia, nenávisti a vyhladzovania.“

V ostatných mesiacoch režim Nicolása Madura zintenzívnil prenasledovanie politickej opozície, najmä po nominácii Maríe Coriny Machadovej v októbri 2023 za jedinú prezidentskú kandidátku pre rok 2024. Machadovej kandidatúra bola koncom januára zakázaná. Okrem toho bolo niekoľko členov jej strany „Vente Venezuela“ uväznených za údajnú účasť na sprisahaní s cieľom zavraždiť prezidenta Nicolása Madura.

María Corina Machadová reagovala listom, ktorý adresovala 18 krajinám Severnej a Južnej Ameriky, Európy a Afriky, ako aj vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci Josepovi Borrellovi. Vo svojom liste doslova napísala: „V súčasnosti hrozia mojim tímom v celej krajine ďalšie násilné zmiznutia a ja sama by som mohla byť neoprávnené zadržaná.“

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/politik/venezuela-ein-neuer-gesetzesentwurf-bedroht-die-meinungsfreiheit-art-249916