Celková čiastka
Zostávajúci čas
Ekumenický patriarcha Bartolomej telefonoval k Vianociam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ukrajinskému ľudu prisľúbil svoju ďalšiu podporu. Patriarcha zároveň vyjadril nádej, že vojna rozpútaná Ruskom sa čo najskôr ukončí a bude obnovený mier na Ukrajine. Bartolomej zablahoželal k blížiacemu sa piatemu výročiu udelenia autokefálie Pravoslávnej cirkvi na Ukrajine.
Dňa 15. decembra v roku 2018 sa na cirkevnom zhromaždení v Kyjeve spojili Kyjevský patriarchát, ktorý vznikol v roku 1992 po získaní nezávislosti Ukrajiny, a jedna menšia cirkev. Tým vznikla Pravoslávna cirkev Ukrajiny. Patriarcha Bartolomej 5. januára 2019 v sídle Konštantínopolského patriarchátu v Istanbule podpísal Tomos, ktorým novej cirkvi udelil nezávislosť – autokefáliu. Patriarcha 6. januára 2019 odovzdal tento dokument metropolitovi Epifánovi (Dumenkovi), novozvolenej hlave Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.
Udelenie autokefálie, čiže nezávislosti, zatiaľ uznali len niektoré pravoslávne cirkvi, takže tento krok viedol k rozkolu medzi Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom a Moskovským patriarchátom. Odvtedy o veriacich na Ukrajine súperia Pravoslávna cirkev Ukrajiny a Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá bola až do začiatku vojny v roku 2022 pridružená k Moskve.
Na Ukrajine prišli o život aj klerici
V dôsledku ruskej útočnej vojny na Ukrajine od februára 2022 zahynulo štrnásť duchovných Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Dvadsať bolo zranených. A päť duchovných je považovaných za nezvestných.
Táto cirkev, ktorá do mája 2022 podliehala Moskovskému patriarchátu, o tom informovala v utorok večer v Kyjeve.
Počas bojov bolo zničených 117 chrámov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a 329 bolo poškodených. Za obeť vojnovému ničeniu padlo aj jedenásť monastierov a pustovní.
Ukrajinská pravoslávna cirkev zároveň vyjadrila poľutovanie nad stíhaním jej štyroch metropolitov ukrajinskou justíciou. Najvyšší riadiaci cirkevný orgán Svätý synod vyhlásil, že boli „pochybné“ dôkazy, ktoré vyšetrovacie orgány predložili súdom v týchto štyroch prípadoch. Ukrajinská prokuratúra obviňuje biskupov z kolaborácie s Ruskom, ktoré je protivníkom vo vojne.
Ukrajinská pravoslávna cirkev zápasí s novou Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny o náboženskú nadvládu v krajine. Vláda v Kyjeve podporuje Pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorá bola založená v roku 2018 s pomocou konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja. Ukrajinská pravoslávna cirkev sa zasa v máji 2022 oddelila od moskovského patriarchu Kirilla a vyhlásila sa za nezávislú. Avšak ukrajinská vláda spochybňuje úprimnosť tohto jej kroku.
Prvý stály pápežský zástupca vo Vietname
Pápež František vymenoval prvého oficiálneho stáleho pápežského zástupcu vo Vietname. Túto úlohu prevezme poľský vatikánsky diplomat arcibiskup Marek Zalewski, ktorý v tejto socialistickej republike už pôsobil ako nerezidentný zástupca. Šesťdesiatročný duchovný zostane zároveň apoštolským nunciom v Singapure.
Svätá stolica a Vietnam už koncom júla oznámili, že Vatikán vyšle do Vietnamu „rezidentného pápežského zástupcu“. Tento krok sa považuje za diplomatický prelom. Okrem toho vietnamský prezident Vo Van Thuong nedávno pozval pápeža na návštevu. František je vítaný, aby spoznal „spoločensko-ekonomický vývoj a náboženský život“ v krajine.
Podľa pozorovateľov by dohoda s Vietnamom mohla slúžiť ako vzor pre budúce vzťahy medzi Svätou stolicou a Čínskou ľudovou republikou. Pri oboch krajinách ide o dohody, ktoré majú zaručiť vnútornú nezávislosť Cirkvi v totalitnom štáte. Obzvlášť citlivá je otázka, kto má rozhodujúce slovo pri menovaní biskupov.
Dosiaľ islamistická politická strana v Malajzii mení svoj kurz
V Malajzii je už roky na vzostupe radikálny islam. Teraz však najsilnejšia islamistická strana zjavne mení kurz a hlási sa k mnohonáboženskej spoločnosti.
Islamistická strana PAS sa odklonila od svojich radikálnych postojov a všetkým kresťanom v Malajzii zaželala veselé Vianoce. Ako uviedol jej generálny tajomník Takiyuddin Hassan, PAS dúfa, že tieto sviatky sa budú sláviť v „bezpečnom a harmonickom prostredí“.
Hassan potom využil svoj vianočný pozdrav na vyjadrenie záväzku svojej strany voči Malajzii ako mnohonárodnostnej a mnohonáboženskej spoločnosti: rozmanitosť nie je len „charakteristickou črtou našej spoločnosti“, ale aj islamského učenia, „ktoré právne a čestne zahŕňa takéto väzby našej veľkej ľudskej rodiny vrátane všetkých rás, kultúr a náboženstiev“.
V parlamentných voľbách v roku 2022 sa najsilnejšou opozičnou stranou stala práve PAS – doslova „Islamská strana Malajzie“.
Malajzia je nábožensky a etnicky rozmanitá krajina. Podľa ústavy sa väčšina Malajcov hlási k islamu.
V posledných desaťročiach PAS presadzovala prísne islamsko-nacionalistický kurz a podnecovala proti kresťanom a etnickej menšine malajzijských Číňanov. Na vrchole kampane proti kresťanom ľahlo popolom viac ako 2 000 kostolov.
V posledných desaťročiach sa opakovane stala predmetom sporov medzi moslimami a nemoslimami otázka, či moslimovia môžu želať „Veselé Vianoce“. V roku 2018 Khalil Hadi, v tom čase generálny tajomník PAS a syn vtedajšieho predsedu PAS Abdula Hadiho Avanga, zakázal moslimom želať kresťanom veselé Vianoce.
Vplyvní salafistickí kazatelia v Malajzii, ako napríklad Ismail Menk narodený v Zimbabwe, americký konvertita Yusuf Estes a Ind Zakir Naik, sú striktne proti tomu, aby moslimovia posielali kresťanom vianočné pozdravy. Naik 24. decembra 2022 na svojej oficiálnej stránke na Facebooku opäť zverejnil zákaz želať „Veselé Vianoce“.
Podľa oficiálnych štatistík je približne 64 % z 33 miliónov obyvateľov Malajzie moslimov, 18,7 % budhistov a 9 % kresťanov. K hinduizmu sa hlási 6 percent, ku konfucianizmu, taoizmu a iným tradičným čínskym náboženským spoločenstvám 1,3 percenta. 2,7 percenta vyznáva „iné náboženstvá“.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram