Po nedávnom vyhlásení dokumentu typu motu proprio s názvom „O transparentnosti, kontrole a súťaži v postupoch zadávania verejných zákaziek Svätej stolice a Vatikánskeho mestského štátu“ pápež František 29. júna vymenoval emeritného apoštolského nuncia, arcibiskupa Maria Giordana za mimoriadneho komisára pre Fabriku sv. Petra. Jeho úlohou bude „aktualizácia stanov, objasnenie administratívy a reorganizácia administratívnych a technických oddelení“ tejto organizácie. Pri tejto chúlostivej úlohe bude komisárovi pomáhať komisia. Táto voľba „vychádza aj zo správy kancelárií generálneho audítora, ktorá (...) viedla k získaniu dokumentov a elektronických zariadení v technických a administratívnych oddeleniach Fabriky sv. Petra.“

Fabrika svätého Petra je inštitúcia vytvorená za účelom správy všetkých prác potrebných na výstavbu a umeleckú úpravu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. Arcibiskup Giordana, ktorý bol poverený novou úlohou, oslávil v januári tohto roku svoje 78. narodeniny. Pripomeňme, že v rokoch 2008 až 2017 pôsobil ako apoštolský nuncius na Slovensku a predtým, od roku 2004, na Haiti.

Pália metropolitom

Presne v deň, keď bol Mons. Giordana poverený stať sa mimoriadnym komisárom Fabriky sv. Petra, prebehla v rovnomennej bazilike aj tradičná slávnosť udeľovania pálií novým metropolitom, a to pri príležitosti slávnosti apoštolov sv. Petra a Pavla. Vzhľadom na prebiehajúcu pandemickú situáciu si noví metropoliti z celého sveta nemohli prevziať páliá osobne v Ríme. To sa však netýkalo nového dekana kardinálskeho kolégia, ktorým sa v januári tohto roku stal kardinál Ján Krstiteľ Re a prijal tzv. suburbikárne diecézne sídlo v Ostii. On si mohol pálium prevziať osobne, čo sa v onen deň počas slávnostnej bohoslužby slúženej pri oltári Katedry sv. Petra aj stalo. Výnimočne totiž môže pápež udeliť pálium aj arcibiskupovi, ktorý nie je metropolitom. Príkladom takéhoto udelenia je práve pálium pre dekana kardinálskeho zboru. Sv. Ján Pavol II. ho udelil vtedajšiemu dekanovi, kardinálovi Josephovi Ratzingerovi, ktorý sa stal dekanom v novembri 2002, a ten už ako pápež Benedikt XVI. ho udelil kardinálovi Angelovi Sodanovi, ktorý sa stal dekanom zboru v apríli 2005.

Apoštolský list sv. Pavla VI. s latinským názvom „Inter eximia episcopalis“ z 11. mája 1978 výslovne uvádza, že pálium má dekan kardinálskeho zboru nosiť prinajmenšom v jednom konkrétnom prípade, a to keď udeľuje biskupské svätenie novozvolenému pápežovi, ktorý v deň svojho zvolenia ešte nie je biskupom. S touto eventualitou počíta aj Kódex kánonického práva v kánone 332, § 1, kde sa uvádza, že „ak zvolený nemá biskupský posvätný charakter, má byť hneď vysvätený za biskupa.“ Sv. Ján Pavol II. upresnil v 90. bode svojej apoštolskej konštitúcie „Universi Dominici gregis“ z roku 1996, že „biskupskú vysviacku novozvoleného pápeža, ktorý ešte nie je (...) biskupom, podľa zvyku cirkvi realizuje dekan kardinálskeho kolégia alebo v prípade jeho neprítomnosti subdekan; v prípade, že ho nemôže vysvätiť ani ten, urobí to najstarší kardinál-biskup.“

Pápežská rada pre novú evanjelizáciu

V rámci štruktúr Rímskej kúrie sa v týchto dňoch pripomína jubilejné 10. výročie zriadenia Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Jej vznik ohlásil 28. júna 2010 Benedikt XVI. počas prvých vešpier v predvečer slávnosti sv. apoštolov Petra a Pavla. Následne o dva dni nato vymenoval za jej prvého predsedu arcibiskupa Salvatore Fisichellu, dovtedajšieho predsedu Pápežskej akadémie pre život, ktorý na tomto poste pôsobí doposiaľ. De iure bola spomínaná pápežská rada zriadený apoštolským listom Benedikta XVI. s názvom „Ubicumque et semper“ z 21. septembra 2010. V ňom pápež uviedol, že medzi špecifické úlohy tejto rady patrí prehlbovať teologický a pastoračný význam novej evanjelizácie, podporovať štúdium, šírenie a aplikovanie učenia cirkvi ohľadom tém súvisiacich s novou evanjelizáciou, oboznamovať s iniciatívami spojenými s ňou a tiež realizovať nové iniciatívy, študovať a podporovať používanie moderných komunikačných prostriedkov ako nástrojov novej evanjelizácie a podporovať používanie Katechizmu katolíckej cirkvi.

O niečo neskôr, v januári roku 2013, preniesol svojím motu proprio „Fides per doctrinam“ Benedikt XVI. na túto pápežskú radu ešte kompetenciu katechizácie, ktorú mala predtým na starosti Kongregácia pre klérus. Jeho nástupca František svojím motu proprio s názvom „Sanctuarium in Ecclesia“ z februára 2017 na túto pápežskú radu preniesol ešte ďalšiu právomoc, a to starostlivosť o svätyne.