Vyjadrenia pápeža sa starajú na Ukrajine opätovne o nepokoj a kritiku. Vo videorozhovore s katolíckou mládežou v Rusku pápež František vyzval mladých katolíkov, aby si uchovali svoje dedičstvo. Okrem iného povedal: „Ste dedičmi veľkého Ruska: veľkého Ruska svätých, kráľov, veľkého Ruska Petra I., Kataríny II., toho impéria, ktoré je veľké, osvietené, má veľkú kultúru a veľkú ľudskosť.“ Ďalej pápež vyzval mladých ľudí, aby sa nikdy nezriekli tohto dedičstva, „ste dedičmi veľkej Matky Rusi, choďte s ňou dopredu.“ Na záver im poďakoval za „ich spôsob, akým sú Rusmi“.

Videorozhovor sa uskutočnil 25. augusta v rámci stretnutia ruskej katolíckej mládeže v Petrohrade, na ktorom sa zúčastnilo približne 400 mladých katolíkov z Ruska. Pápež predniesol príhovor a dvaja mladí ľudia hovorili o svojom živote. Mladí ľudia mohli Františkovi klásť aj otázky, okrem iného o jeho vzťahu k Rusku a o jeho očakávaniach od ich cirkvi.

Slová pápeža Františka o imperiálnom dedičstve „veľkého Ruska“ vyvolali na Ukrajine veľa nepochopenia a kritiky. Apoštolská nunciatúra sa potom snažila upokojiť situáciu tlačovým vyhlásením. Podľa niektorých „interpretácií“ pápež František mohol „povzbudiť katolícku mládež, aby sa inšpirovala ruskými historickými postavami, ktoré sú známe svojimi imperialistickými a expanzionistickými myšlienkami a činmi“. Nunciatúra dôrazne odmietla tieto interpretácie s tým, že František nikdy neobhajoval imperialistické myšlienky. Naopak, je rozhodným „odporcom a kritikom každej formy imperializmu a kolonializmu“.

Pápežove vyjadrenia relativizoval aj moskovský katolícky arcibiskup Paolo Pezzi. Nikto z účastníkov nepochopil zmienku o Petrovi I. a Kataríne II. ako odkaz na ich imperialistickú politiku a expanziu. Františkovi išlo o to, aby mladým ľuďom pripomenul bohatstvo minulosti a ich identitu, čo bolo jasné aj všetkým prítomným.

Vrchný arcibiskup Svjatoslav (Ševčuk), hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, reagoval na pápežove vyjadrenia s „veľkou bolesťou a znepokojením“. Pápežove slová o veľkom Rusku Petra I. a Kataríny II. sú „najhorším príkladom imperializmu a extrémneho ruského nacionalizmu“. Existuje nebezpečenstvo, že tieto slová budú chápané ako podpora toho nacionalizmu a imperializmu, ktorý „sa dnes stal príčinou vojny na Ukrajine“, uviedol Svjatoslav v písomnom vyhlásení a dodal, že jeho cirkev očakáva vysvetlenie od pápeža. V príhovore na synode biskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi vrchný arcibiskup Svjatoslav kritizoval Františka za to, že nerozumie „ani Rusku, ani jeho histórii, ani súčasným zločinom“. Jeho cirkev musí byť „hlasom pravdy za ukrajinský ľud, dokonca pred Svätým Otcom v Ríme“.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tiež rázne odmietlo pápežove vyjadrenia. Jeho hovorca Oleh Nikolenko označil za „veľmi bolestivé“, že pápež „vedome či nevedome“ vyslovil ruské veľmocenské predstavy, ktoré sú aj príčinou „chronickej agresivity Ruska“. Pápežovou misiou by malo byť „otvorenie očí ruskej mládeži zoči voči deštruktívnemu kurzu súčasnej ruskej vlády“. Viktor Jelenský, vedúci ukrajinskej Štátnej služby pre etnopolitiku a slobodu svedomia, upozornil, že tieto vyhlásenia zazneli v Rusku ako „výzva na ďalšiu imperiálnu expanziu“. A pritom to bola dobrá príležitosť hovoriť o náboženskej slobode v Rusku a na Ruskom okupovaných územiach na Ukrajine, ako aj o „dobre a zle“. Od Cirkvi sa predsa očakáva „morálny postoj“. Pápežove slová pripisoval jeho výchove pod vplyvom teológie oslobodenia, ktorá imperializmus vždy lokalizuje na Západ a nikdy na Východ, ale aj jeho odstupu od európskych dejín. Za desať rokov vo funkcii pápeža, ktorý je zodpovedný za nespočetné množstvo veriacich na celom svete, však mohol byť lepšie informovaný, konštatoval Jelenský.

Na tlačovej konferencii počas spiatočného letu z Mongolska nakoniec zaujal stanovisko aj samotný pápež František. Vždy a všade vyzýva na zamyslenie sa nad vlastným dedičstvom. Keď hovoril o „veľkom Rusku“, mal na mysli kultúru, a nemyslel to geograficky. Napriek tomu pripustil, že jeho výroky možno neboli „šťastné“. Petra I. a Katarínu II. spomenul preto, lebo ich poznal zo školy, čo „možno nebolo celkom správne“. Keď to povedal, nemyslel na imperializmus, ale na kultúru, a odovzdávanie kultúry nikdy nie je imperiálne. Ešte raz zdôraznil, že ruská kultúra má „veľmi veľkú hĺbku“ a nemala by byť „vymazávaná pre politické problémy“.

Biskupi Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorých synoda sa konala v Ríme od 3. do 13. septembra, sa 6. septembra stretli s pápežom Františkom. Počas dvojhodinového rozhovoru niektorí biskupi vyjadrili sklamanie z pápežových vyjadrení. Zároveň mu poďakovali za jeho neustálu angažovanosť v prospech Ukrajiny na medzinárodnej úrovni. (NÖK)