Keď vám v týchto dňoch zazvoní telefón a na displeji sa vám zobrazí „+46“, nemali by ste ihneď zrušiť toto volanie.  Kto vie, možno vám volajú zo Štokholmu alebo z Osla z niektorého výboru pre Nobelovu cenu. Lebo každoročne začiatkom októbra sa tam zverejňujú laureáti Nobelovej ceny.

Mnohé priekopnícke objavy vo vede a technike v minulých storočiach podnietili duchovní a rehoľníci. A predsa Nobelove ceny za fyziku, chémiu, medicínu a ekonómiu, ktoré sa udeľujú od roku 1901, neboli dosiaľ udelené žiadnym kňazom alebo rehoľníkom. Nobelovu cenu za literatúru získala laická dominikánka – a medzi nositeľmi Nobelovej ceny za mier je niekoľko duchovných a rehoľníkov. Katolícka tlačová agentúra (KNA) prináša výber cirkevných laureátov tohto ocenenia:

Sigrid Undsetová dostala v roku 1928 Nobelovu cenu za literatúru. Táto Nórka v roku 1924 prestúpila z protestantskej do katolíckej cirkvi a stala sa laickou dominikánkou. Svoju cestu do Katolíckej cirkvi tematizovala v niekoľkých dielach. Posmrtne vyšiel aj jej životopis Kataríny Sienskej. Undsetová získala Nobelovu cenu za literatúru „predovšetkým za živé opisy života severských krajín v stredoveku“.

Humanitárna pomoc a ľudské práva

V roku 1952 dostal Albert Schweitzer Nobelovu cenu za mier. Schweitzer pochádzal z rodiny protestantského pastora. Tento promovaný teológ vyštudoval aj medicínu a následne pôsobil ako lekár na africkom kontinente. Nobelov výbor mu udelil Nobelovu cenu za mier „za jeho altruizmus, úctu k životu a neúnavnú humanitárnu prácu, ktorá pomohla uviesť do života myšlienku bratstva medzi ľuďmi a národmi“.

„Za svoje úsilie pomôcť utečencom opustiť tábory a vrátiť sa k slobodnému a dôstojnému životu“ dostal belgický dominikán Dominique Pire v roku 1958 Nobelovu cenu za mier. Počas druhej svetovej vojny bol kaplánom v hnutí odporu, agentom tajnej služby a pomocníkom v podzemnom únikovom systéme, ktorý privádzal zostrelených pilotov spojeneckého letectva späť k vlastným jednotkám. Organizoval aj pomoc ľuďom v rakúskych utečeneckých táboroch. Po vojne sa vďaka tomuto angažovaniu vytvorilo niekoľko utečeneckých dedín na okraji miest – medziiným v mestách Aachen, Bregenz, Augsburg, Wuppertal a Euskirchen.

Martin Luther King dostal v roku 1964 Nobelovu cenu za mier za svoj nenásilný boj za občianske práva afroamerického obyvateľstva. Občianskou neposlušnosťou bojoval proti rasovej segregácii v južných štátoch USA. V roku 1963 tento baptistický pastor pochodoval spolu s 250-tisíc demonštrantmi k Lincolnovmu pamätníku vo Washingtone, kde predniesol svoj slávny prejav „Mám sen“. V nasledujúcom roku prezident Johnson prijal zákon, ktorý zakazoval akúkoľvek rasovú diskrimináciu. V roku 1968 bol tento aktivista za občianske práva zavraždený.

Svätá s Nobelovou cenou za mier

Matka Terézia z Kalkaty, známa ako „Matka chudobných“, bola v roku 1979 ocenená Nobelovou cenou za mier za pomoc trpiacemu ľudstvu. Narodila sa ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v Skopje, v súčasnosti Macedónsko. Vo veku 18 rokov sa stala loretánskou sestrou a odišla do Kalkaty ako učiteľka. Z kláštornej komunity odišla, aby bola blízko chudobným v jednom z najhorších kalkatských slumov. Tu založila „Misionárky lásky“. Boli to predovšetkým jej domovy pre nájdené deti a domy smrti pre nevyliečiteľne chorých bezdomovcov, ktoré ju preslávili za hranicami Indie. Matku Teréziu svätorečil pápež František 4. septembra 2016.

Anglikánsky biskup Desmond Tutu bol v roku 1984 ocenený Nobelovou cenou za mier. Bol jedným z najvýznamnejších bojovníkov proti apartheidu v Južnej Afrike. Po odstúpení z funkcie anglikánskeho arcibiskupa Kapského mesta pôsobil tento cirkevný predstaviteľ od roku 1996 ako predseda juhoafrickej „Komisie pravdy“, ktorá vyšetruje zločiny a porušovanie ľudských práv počas apartheidu.

Držiteľ ocenenia s problematickou históriou

Katolícky biskup Carlos Filipe Ximenes Belo získal v roku 1996 Nobelovu cenu za mier za svoje úsilie o spravodlivé a mierové riešenie konfliktu vo Východnom Timore. Mladý biskup sa stal obhajcom ľudských práv a hovorcom obyvateľstva. Po získaní nezávislosti Indonézie v roku 2002 sa tento saleziánsky rehoľník vzdal funkcie biskupa a dočasne odišiel do Mozambiku ako misionár. Odvtedy žije v Portugalsku. Najnovšie sa na verejnosť dostali rôzne prípady jeho zneužívania mladých mužov v 70. až 90. rokoch minulého storočia, ktoré boli v Belovej rodnej krajine známe zrejme už dávno. Vatikán voči nemu v rokoch 2020/21 zaviedol trestné a preventívne opatrenia.

Medzi doterajšími laureátmi Nobelovej ceny nenájdete pápeža – napriek tomu, že pápeži sú opakovane nominovaní na Nobelovu cenu za mier. Podľa údajov Nobelovho výboru bol Benedikt XV. (1854 – 1922) nominovaný na Nobelovu cenu štyrikrát. Jeho nástupca Pius XI. (1857 – 1939) bol nominovaný raz, Pius XII. (1876 – 1958) dvakrát a Pavol VI. (1897 – 1978) minimálne dvakrát. Uvádza sa, že na Nobelovu cenu bol nominovaný aj pápež Ján Pavol II. – na nominácie z jeho funkčného obdobia sa však stále vzťahuje obdobie embarga Nobelovho výboru.

V súčasnosti sú k dispozícii nominačné zoznamy do roku 1971. Sú medzi nimi aj ďalšie osobnosti z nedávnej cirkevnej histórie, ako napríklad kňaz a zakladateľ teórie veľkého tresku Georges Lemaitre, teológ oslobodenia Ernesto Cardenal a koncilový otec a kardinál Helder Camara.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2412737/paepste-pfarrer-ordensleute-der-nobelpreis-und-die-kirche Preložil o. Ján Krupa