Na pozvanie chaldejského patriarchu a kardinála Louisa Raphaela Saka sa katolícki veriaci v Iraku každú nedeľu modlia za „zdravotné a bezpečnostné podmienky“ v krajine, aby pápež František „skutočne mohol absolvovať očakávanú návštevu.“

Pápeža František pozvala do Iraku tamojšia vláda a miestna katolícka cirkev. Svätý Otec zatiaľ neupustil od plánu pricestovať do Iraku začiatkom marca. V predminulú stredu tlačový úrad Svätej Stolice rozposlal podklady pre akreditáciu novinárov, ktorí by chceli sprevádzať pápeža počas jeho cesty po Iraku od 5. do 8. marca. Každý novinár musí byť zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19.  

V rozhovore pre tlačovú agentúru SIR Mar Louis Raphael Sako povedal, že „prípravy napredujú“. Spolupráca s vládnymi orgánmi je vraj optimálna.

Pápež František navštívi Bagdad, Ur (rodisko Abraháma), Erbil, hlavné mesto autonómneho kurdského regiónu, Mosul, Karakoš na Ninivskej planine, tradičnú baštu kresťanov.

Okrem toho kardinál Sako medzičasom potvrdil návštevu pápeža v Nadžafe, posvätnom meste šiitov, a súkromné stretnutie s ich duchovným vodcom veľkým ajatolláhom Álim al-Sistáním.

Chaldejskému patriarchovi leží na srdci zvlášť stretnutie pápeža s katolíckym duchovenstvom v sýrsko-katolíckej mariánskej katedrále v Bagdade, ktoré je naplánované na 5. marca.

Spomenutá katedrála bola 31. októbra 2010 terčom islamistického teroristického útoku, pri ktorom zahynulo 48 kresťanov rôzneho veku (vrátane dvoch kňazov pri oltári). Diecézna fáza procesu blahorečenia týchto mučeníkov bola ukončená 31. októbra 2019 v Bagdade.

Svoj pohľad na túto udalosť patriarcha zvečnil aj vo svojej knihe s názvom Napochodujte konečne! Zastavte vyvražďovanie kresťanov na Blízkom východe (Herder 2017):

Bagdad, 31. október 2010. Všetkých svätých. V bagdadskej sýrsko-katolíckej katedrále Sayidat-al-Nejat v mestskej časti Karrada ťažko ozbrojení islamisti zaútočia počas omše na kostol zaplnený do posledného miesta a hodia ručné granáty do zhromaždeného davu. Potom prejdú k oltáru. Pred šokovanými veriacimi, ktorí sa už skrčili pod kostolné lavice, žiadajú od dvoch celebrujúcich kňazov, aby sa zriekli svojej kresťanskej viery. Keď sa títo zdráhajú, teroristi namieria na obidvoch duchovných a na mladého miništranta a chladnokrvne začnú páliť. Tí traja sú ihneď mŕtvi. Následne teroristi rozstrieľajú všetky lampy, aby miestnosť stmavla, a začnú ako v opojení strieľať do davu. Detí strácajú svojich rodičov a rodičia svoje deti. Niekoľkí účastníci bohoslužby sa v polotme dokázali zabarikádovať v sakristii. To si však všimne jeden z teroristov a cez otvor v dverách tam podhodí granát – jeden muž ho chytí a granát mu exploduje v rukách. Zabráni tak ešte väčšiemu krvavému kúpeľu. Toto hrozné krviprelievanie trvá vyše hodinu. Poznal som niektorých z týchto veriacich, napríklad tehotnú ženu, ktorú jej ťažko poranený manžel zúfalo prosí o pomoc. Ona sa však nemôže pohnúť a preto sa musí prizerať tomu, ako jej vykrváca pred očami. Nakoniec sa vyhodia do vzduchu samotní atentátnici. Keď konečne dorazí polícia, kostol je natoľko zahalený hustým oblakom dymu, že bezpečnostné zložky spočiatku nič nevidia a v zápale boja omylom zabijú dokonca aj obete. Krvavý kúpeľ si vyžiada celkovo šesťdesiat ľudských životov a zanechá sedemdesiat zranených, časť z nich ťažko. Väčšina ľudí prežije len preto, lebo sa vydávali za mŕtvych. K tomuto masakru sa neskôr výslovne prihlási teroristická organizácia „Al-Káida“, všetko bolo puntičkársky naplánované.

Kde však zostala polícia? Pri neskorších vyšetrovaniach vyšlo najavo, že policajti krátko pred začiatkom omše dokonca opustili kostol.  A tak táto dráma stále ešte vyvoláva veľa otázok, ktoré asi nikdy nebudú objasnené. Tento teroristický útok je dodnes ako traumatická udalosť hlboko vrytý do kolektívnej pamäte veriacich našich cirkví. Od toho dňa pre nás kresťanov už nie je nič ako predtým.