V rámci svojej 35. zahraničnej cesty (2. až 6 december) pápež František pricestuje na dva dni na Cyprus a následne pobudne tri dni v Grécku.

Keď z návštevy na gréckom Lesbose v apríli 2016 sa František vrátil do Talianska aj so sýrskymi utečencami, jeho gesto vyvolalo senzáciu. Pápež ho zopakuje. No tentoraz ho budú na spiatočnej ceste do Ríma sprevádzať sýrski utečenci z Cyperskej republiky.

Pápež chce upozorniť Európsku úniu na veľký problém jej okrajového členského štátu. Cyperská republika je na prvom mieste v Európe v počte migrantov na počet obyvateľov.

Na Cypre pápež 3. decembra absolvuje aj ekumenickú modlitbu s migrantmi. A 5. decembra ráno odletí z Atén na grécky Lesbos, aby navštívil utečencov v Prijímacom a identifikačnom centre Európskej únie v Mytilene.

Okrem stretnutia s maronitskými a latinskými katolíkmi v Cyperskej republike je na pápežovom programe 2. decembra stretnutie s prezidentom Nikosom Anastasiadisom a prejav k predstaviteľom politiky a občianskej spoločnosti. Dopoludnie 3. decembra je venované ďalšiemu dôrazu pápežskej cesty, totiž ekumenizmu.

Rímsky biskup navštívi arcibiskupa Chryzostoma II., hlavu Cyperskej pravoslávnej cirkvi. Následne sa uskutoční stretnutie s biskupskou synodou tejto autokefálnej, čiže samostatnej cirkvi.

Spoločná ekumenická bohoslužba pápeža s pravoslávnymi biskupmi je skôr nepravdepodobná. Naďalej pretrvávajú výhrady voči veľkému bratovi z Ríma. No spontánny spoločný „Otče náš“ nie je vylúčený, aspoň na Cypre.

Vyše 90 percent z približne 850-tisíc obyvateľov Cyperskej republiky sa hlási ku kresťanstvu. Takmer všetci patria do Cyperskej pravoslávnej cirkvi.

Hoci hlavným motívom 35. pápežskej zahraničnej cesty je situácia migrantov na gréckych ostrovoch, pápeža Františka v Aténach prijmú ako štátneho hosťa. Gréci práve oslavujú 200. výročie svojho povstania proti Osmanom, ktoré sa stalo základom pre vznik novodobého Grécka. 

Hoci spontánny „Otče náš“ na Cypre nie je vylúčený, v Grécku, kam František pricestuje 4. decembra predpoludním, sa neočakáva. Aténsky pravoslávny arcibiskup Hieronymos II. je považovaný za korektného a zdvorilého partnera v ekumenickom dialógu. No výhrady ostatných gréckych hierarchov voči veľkému bratovi z Ríma sú naďalej príliš veľké.

Hieronym musel napomenúť dvoch biskupských spolubratov, ktorí verejne kritizovali plánovanú návštevu „nechceného darebáka“ a „kacíra“ z Ríma. Hieronymos prijme Františka na zdvorilostnú návštevu 4. decembra popoludní. Po nej bude nasledovať stretnutie pápežskej a metropolitnej delegácie v trónnej sieni aténskeho arcibiskupa, ktorý je hlavou autokefálnej Gréckej pravoslávnej cirkvi.

V aténskej koncertnej hale Megaron v nedeľu 5. decembra bude pápež František predsedať latinskej omši a prednesie homíliu. V pondelok sa stretne s mladými zo Školy svätého Dionýza na aténskom predmestí Marousi, ktorú vedú uršulínky.

Aténsky rímskokatolícky arcibiskup Theodoros Kontidis si želá, aby Františkova návšteva v Grécku posilnila súdržnosť miestnych katolíkov. V krajine žije okolo 50-tisíc rímskokatolíckych Grékov, ku ktorým treba prirátať pracovných migrantov z Albánska, Poľska a Filipín. Katolíci byzantského a arménskeho obradu sú maličké komunity. Podľa arcibiskupových slov najväčšou výzvou pre miestnu katolícku cirkev je „žiť bratstvo na základe spoločnej viery, nie na základe národnosti, krvi a etnickej príslušnosti“.

Katolícka cirkev v Grécku má iné právne postavenie než Pravoslávie, ktoré je v gréckej ústave zakotvené ako „prednostné náboženstvo“. Vyše 95 percent Grékov sa hlási k pravosláviu.

Katolícka cirkev sa neusiluje získať rovnaké postavenie ako Pravoslávie. „Uprednostňujeme uznanie, ktoré rešpektuje našu nezávislosť od štátu,“ vyhlásil arcibiskup Kontidis.