Na sviatok sv. Štefana, diakona a prvého mučeníka, vo štvrtok 26. decembra sa Svätý Otec na poludnie pomodlil mariánsku antifónu a z okna udelil veriacim požehnanie.

V príhovore okolo 25 tisíc prítomným poukázal na mučenícke svedectvo sv. Štefana, že násilie je porazené odpúšťajúcou láskou podľa Ježišovho vzoru a smrť je porazená životom.

Pápež František na sviatok sv. Štefana zdôraznil, že kresťanské spoločenstvá majú byť stále viac misionárske, evanjelizovať a dosiahnuť k ľuďom na životných perifériách. Vyjadril tiež sústrasť Filipínam postihnutým tajfúnom:

„Drahí bratia a sestry, pripájam sa k bolesti, ktorá zasiahla drahé obyvateľstvo Filipín následkom tajfúnu Phanfone. Modlím sa za tak početné obete, za zranených a za ich rodiny. Všetkých pozývam pomodliť sa spolu so mnou Zdravas´, Mária za tento ľud, ktorý mám tak veľmi rád.“

Na záver sa Svätý Otec poďakoval za všetky pozdravy, ktoré dostal k Vianociam:

„V týchto dňoch som dostal množstvo blahoprianí z Ríma i ďalších častí sveta. Nemôžem odpovedať každému, ale modlím sa za každého. Preto vyslovujem dnes vám a všetkým svoje úprimné poďakovanie, osobitne za dar modlitby, ktorú mi toľkí z vás prisľúbili. Veľká vďaka.“

- -

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka. Hovorí o ňom kniha Skutkov apoštolov (porov. kap. 6 – 7) a dnešné liturgické čítanie nám ho predstavuje v posledných chvíľach života, keď je zadržaný a ukameňovaný (porov. 6,12; 7,54-60). V radostnej atmosfére Vianoc sa môže táto spomienka na prvého kresťana zavraždeného pre svoju vieru zdať akoby mimo kontextu. Avšak práve v perspektíve viery je dnešná slávnosť v plnom súlade s pravým významom Vianoc. V Štefanovom mučeníctve je totiž násilie porazené láskou, smrť životom: Štefan, v hodine vydania svojho najväčšieho svedectva, upiera svoj zrak na otvorené nebo a prenasledovateľov obdarúva svojím odpustením (porov. v. 60).

Tento mladý služobník Evanjelia, plný Ducha Svätého, vedel hovoriť o Ježišovi slovami, ale najmä svojím životom. Pri pohľade na neho vidíme uskutočnenie Ježišovho prísľubu svojim učeníkom: „Keď budú s vami zle zaobchádzať kvôli mne, Duch vášho Otca vám dá silu a bude hovoriť vo vás, aby ste vydali svedectvo“ (porov. Mt 10,19-20). V škole sv. Štefana, ktorý sa stal podobným svojmu Učiteľovi v živote i v smrti, aj my upierame svoj zrak na Ježiša, verného svedka Otca. Učíme sa, že nebeská sláva, ktorá vytrvá pre večný život, nie je založená na bohatstve a moci, ale na láske a sebadarovaní.

Potrebujeme mať svoj zrak upretý na Ježiša Krista, „pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12,2), aby sme mohli zdôvodniť nádej, ktorá nám bola darovaná (porov. 1 Pt 3,15) uprostred výziev a skúšok, ku ktorým sa musíme postaviť deň čo deň. Pre nás kresťanov nebo už nie je viac vzdialené, odlúčené od zeme: v Ježišovi nebo zostúpilo na zem. A vďaka nemu a silou Ducha Svätého môžeme prijať všetko ľudské a nasmerovať to k nebu. Takže tým prvým svedectvom bude práve štýl, akým prejavujeme svoju ľudskosť, štýl života formovaný podľa Ježiša: mierny a odvážny, pokorný a šľachetný, nenásilnícky.

Štefan bol diakonom, jedným z prvých siedmich diakonov Cirkvi (porov. Sk 6,1-6). Učí nás ohlasovať Krista našimi konkrétnymi prejavmi bratstva a evanjeliovej lásky. Jeho svedectvo, ktoré sa zavŕšilo mučeníckou smrťou, je zdrojom inšpirácie pre obnovu našich kresťanských spoločenstiev. Tie sú povolané stávať sa stále viac misionárskymi, zameranými všetky na evanjelizáciu, odhodlanými dosiahnuť k mužom a ženám na životných a geografických perifériách, kde je viac smädu po nádeji a po spáse. Byť spoločenstvami, ktoré nenasledujú logiku sveta, nestavajú do centra seba samé, vlastný imidž, ale čisto len Božiu slávu a dobro ľudí, zvlášť tých maličkých a chudobných.

Slávnosť tohto prvého mučeníka Štefana nás žiada pamätať na všetkých mučeníkov včerajška i dneška – dnes ich je tak veľa! –, aby sme sa cítili byť v spoločenstve s nimi a prosili ich o milosť žiť i umrieť s menom Ježiša Krista v srdci a na perách. Nech nám Mária, Matka Vykupiteľa, pomáha prežívať toto obdobie Vianoc s očami upretými na Ježiša, aby sme sa deň čo deň stále viac podobali na neho.