V piatok napoludnie Tlačová kancelária Svätej stolice informovala o publikovaní nového apoštolského listu pápeža Františka s latinským názvom „Traditionis custodes“ o súčasnom používaní rímskej liturgie pred jej reformou z roku 1970. Reaguje tak na zneužívanie tzv. mimoriadnej formy rímskeho rítu v západnej časti Katolíckej cirkvi, ktorú v roku 2007 svojím apoštolským listom „Summorum pontificum“ umožnil Benedikt XVI.

Používanie tohto obradu, ľudovo nazývaného aj „tridentský“, bolo v mnohých miestnych cirkevných komunitách neraz známkou vzdoru voči rímskemu biskupovi a učeniu cirkvi po II. vatikánskom koncile. Z tohto dôvodu pápež František v najnovšom dokumente zdôrazňuje, že liturgické knihy, ktoré vyhlásili svätí pápeži Pavol VI. a Ján Pavol II. v súlade s dekrétmi II. vatikánskeho koncilu, sú jediným vyjadrením „lex orandi“ rímskeho obradu.

Diecézny biskup ako moderátor, propagátor a opatrovník celého liturgického života v konkrétnej jemu zverenej miestnej cirkvi zodpovedá za reguláciu liturgických slávení vo vlastnej diecéze. Preto je v jeho výlučnej kompetencii povoliť použitie Rímskeho misálu z roku 1962 v diecéze podľa pokynov Apoštolskej stolice.

Biskupi v diecézach, v ktorých doteraz bola prítomná jedna alebo viacero skupín sláviacich liturgiu podľa misálu spred reformy v roku 1970 má podľa najnovšieho dokumentu zabezpečiť, aby tieto skupiny nevylučovali platnosť a legitimitu liturgickej reformy nariadenej II. vatikánskym koncilom a Magistériom pápežov, a zároveň určil jedno alebo viacero miest, kde sa veriaci, ktorí sa radia k týmto skupinám, mohli zhromažďovať na eucharistické slávenie. To pritom nesmie byť vo farských kostoloch a nesmú byť na tento účel ani zriaďované nové, osobitné farnosti.

Súčasne má diecézny biskup povinnosť ustanoviť na vybranom mieste dni, v ktoré sú povolené eucharistické slávenia s využitím Rímskeho misála vyhláseného sv. Jánom XXIII. v roku 1962. Pri týchto sláveniach sa čítania majú hlásať v ľudovom jazyku s použitím biblických prekladov schválených príslušnými biskupskými konferenciami. Má tiež ustanoviť kňaza, ktorý bude ako biskupský delegát zodpovedný za slávenie a pastoráciu takýchto skupín veriacich.

V už existujúcich osobitných farnostiach, ktoré boli kanonicky zriadené pre blaho veriacich sláviacich liturgiu podľa misála z roku 1962 by mal biskup primerane zhodnotiť ich skutočnú užitočnosť pre duchovný rast a rozhodnúť, či sa majú aj naďalej zachovať alebo nie. Taktiež sa má biskup postarať o to, aby sa už viac neschvaľovalo zakladanie nových skupín tohto typu. Súčasne pápež František nariadil, aby kňazi, ktorí doposiaľ slávili podľa misálu z roku 1962 a chcú tak konať i naďalej, požiadali diecézneho biskupa o povolenie pokračovať vo využívaní príslušnej fakulty, teda tohto povolenia.

K novému apoštolskému listu pripojil pápež František aj vysvetľujúcu nótu, kde objasňuje svoje pohnútky vedúce k jeho publikovaniu. Upozorňuje, že trinásť rokov po vydaní už spomínaného Benediktovho dokumentu poveril Kongregáciu pre náuku viery, aby biskupom celého sveta zaslala dotazník o jeho uplatňovaní.

Pápež píše, že „z prijatých odpovedí vyplynula situácia, ktorá ma trápi a znepokojuje, čo potvrdzuje nutnosť zasiahnuť. Pastoračný zámer mojich predchodcov (...) bol, žiaľ, často zanedbávaný. Možnosť, ponúknutá sv. Jánom Pavlom II. a ešte s väčšou vrelosťou Benediktom XVI. s úmyslom obnoviť jednotu tela cirkvi s rešpektom k rôznym liturgickým cíteniam, bola použitá na zväčšenie vzdialeností, zvýraznenie rozdielov a budovaniu kontrastov, ktoré zraňujú cirkev a hatia jej pokrok, vystavujúc ju riziku rozdelenia. (...) Mrzí ma tiež inštrumentálne využívanie misálu z roku 1962, ktoré sa čoraz viac vyznačuje rastúcim odmietaním nielen liturgickej reformy, ale aj II. vatikánskeho koncilu, s nepodloženým a neudržateľným tvrdením, že zradil Tradíciu a »skutočnú cirkev«.“ konštatoval František v sprievodnej nóte.