Pri modlitbe Anjel Pána na Druhú adventnú nedeľu 6. decembra pápež František vyzval osvojovať si postoj odpútanosti od hriechu a svetáckej mentality. Osobitne povzbudil nenechať sa odradiť od náročnej cesty obrátenia. Nevystačíme si tu však s vlastnými silami, ale potrebujeme si vyprosovať Božiu milosť.

Napriek striedavému dažďu prišlo na poludňajšiu modlitbu na Vatikánske námestie niekoľko stoviek ľudí. Vo svojom príhovore Svätý Otec vychádzal z úvodu Markovho evanjelia o výzve Jána Krstiteľa k obráteniu, pričom poukázal na dva aspekty konverzie: „odpútanosť od hriechu a svetáctva“ a „hľadanie Boha a jeho kráľovstva“.
Po udelení požehnania pápež František nenechal bez povšimnutia vianočný smrek stojaci v strede námestia a betlehem, ktorý je ešte len vo výstavbe. Pripomenul, že symboly, ktoré prinášajú radosť deťom i dospelým, nás chcú priviesť k ich skutočnému významu:

„Posnažme sa, aby sme nezostali stáť len pri vonkajšom znaku, ale dostali sa k jeho významu, čiže k Ježišovi, k Božej láske, ktorú nam on zjavil, k tej nekonečnej dobrote, ktorej dal zažiariť vo svete. Niet pandémie, niet krízy, ktorá by mohla zhasiť toto svetlo. Dajme mu vstúpiť do nášho srdca, a podajme ruku tomu, kto je vo väčšej núdzi. Takto sa Boh nanovo narodí v nás a uprostred nás.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej nedele (Mk 1,1-8) predstavuje osobu a konanie Jána Krstiteľa. Ten svojim súčasníkom naznačil program cesty viery, ktorý sa podobá tomu, aký ponúka Advent nám, ktorí sa pripravujeme prijať Pána na Vianoce. Tento itinerár viery je itinerárom obrátenia. Čo znamená slovo „obrátenie“? V Biblii to predovšetkým znamená zmeniť smer a zemeranie, a teda aj zmeniť spôsob myslenia. V morálnom a duchovnom živote obrátiť sa znamená odvrátiť sa od zla k dobru, od hriechu k Božej láske.

A práve toto učil Ján Krstiteľ, ktorý na Judskej púšti „hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov“ (v. 4). Prijatie krstu bolo vonkajším a viditeľným znakom konverzie tých, ktorí počúvali jeho ohlasovanie a rozhodli sa robiť pokánie. Ten krst sa dial ponorením sa do vody v Jordáne, toto však nemalo účinok, zostalo to iba znakom bez účinku, ak tam nebola ochota kajať sa a zmeniť život.

Obrátenie v sebe zahŕňa bolesť nad spáchanými hriechmi, túžbu oslobodiť sa od nich, predsavzatie vylúčiť ich navždy zo svojho života. Pre vylúčenie hriechu je treba odmietnuť aj všetko to, čo sa naň viaže, veci, ktoré sú späté s hriechom, a teda treba odmietnuť svetácku mentalitu, prehnané vyhľadávanie pohodlia, prehnané cenenie si pôžitku, blahobytu, bohatstva.

Príklad takéhoto odstupu nám dáva opäť dnešné Evanjelium v osobe Jána Krstiteľa: asketického muža, ktorý sa zrieka nadbytočného a hľadá podstatu. Tu je prvý aspekt obrátenia: odpútanosť od hriechu a svetáctva. Vydať sa na cestu odpútanosti od týchto vecí.

Druhým aspektom konverzie je cieľ cesty, čiže hľadanie Boha a jeho kráľovstva. Nenaviazanosť na svetské veci a vyhľadávanie Boha a jeho kráľovstva. Zanechanie pohodlia a svetského zmýšľania nie je cieľom samo o sebe, nie je to akási askéza čisto na robenie pokánia: kresťan nie je „fakír“. Je to niečo iné. Odpútanosť nie je samoúčelná, ale cieli k dosiahnutiu niečoho väčšieho, t.j. Božieho kráľovstva, spoločenstva s Bohom, priateľstva s Bohom. Avšak nie je to ľahké, lebo je veľa pút, ktoré nás držia blízko hriechu, a nie je to ľahké...

Pokušenie vždy sťahuje smerom dolu, ťahá nás nadol, a takto sa prejavujú tie putá, ktoré nás držia v blízkosti hriechu: nestálosť, sklesnutosť, zlomyseľnosť, škodlivé prostredie, zlé príklady. Niekedy je impulz, ktorý cítime voči Pánovi príliš slabý, a zdá sa až, akoby Boh mlčal; zdajú sa nám ako vzdialené a nereálne jeho prísľuby útechy, ako ten obraz starostlivého a pozorného pastiera, ktorý dnes rezonuje v čítaní z Izaiáša (porov. Iz 40,1.11).

A tak sme v pokušení povedať, že je nemožné opravdivo sa obrátiť. Koľkokrát sme už takto klesli na mysli! „Nie, nedokážem to. Trochu začnem, no potom som zas tam, kde som bol.“ Takéto uvažovanie nie je dobré. No zmena je možná, je možná. Keď sa dostavia takéto myšlienky, čo ťa chcú odradiť, nezostaň pri nich, lebo toto je pohyblivý piesok: pohyblivý piesok života vlažnej priemernosti. Vlažnosť je práve toto.

Čo sa dá robiť v týchto prípadoch, keď by človek aj chcel vykročiť, no necíti sa na to, že to zvládne? Predovšetkým sa treba rozpamätať na to, že obrátenie je milosť: nikto sa nemôže obrátiť vlastnými silami. Je to milosť, ktorú ti dáva Pán, a tak treba o to mocne prosiť Boha, prosiť Boha, aby nás on obrátil, aby sme sa skutočne mohli obrátiť, v tej miere, ako sa otvoríme kráse, dobrote, nežnosti Boha.

Myslite na Božiu nehu. Boh nie je akýsi zlý, neprajný otec, nie. Je nežný, veľmi nás ľúbi, ako ten dobrý pastier, ktorý hľadá aj tú poslednú ovečku zo svojho stáda. Je láska. A toto je obrátenie: milosť od Boha. Ty len vykroč na cestu, lebo to on ťa pobáda kráčať, a uvidíš ako on príde. Modli sa, kráčaj, a vždy urobíš ďalší krok vpred.
Presvätá Panna Mária, ktorej Nepoškvrnené počatie budeme sláviť pozajtra, nech nám pomáha vždy viac sa odlúčiť od hriechu a svetáckosti, aby sme sa otvorili Bohu, jeho slovu, jeho láske, ktorá obnovuje a zachraňuje.