Pápež František od 31. januára do 5. februára navštívi Konžskú demokratickú republiku a Južný Sudán. Obe krajiny sú už celé roky na zozname plánovaných ciest 86-ročného pápeža. Najskôr bezpečnostné obavy a politické pomery znemožnili apoštolské cesty do týchto dvoch štátov. Neskôr to boli pápežove zdravotné problémy s kolenom. Teraz František pricestuje najskôr do konžskej metropoly Kinshasa.

Posledná pápežská návšteva v Kinshase sa uskutočnila v auguste 1985. Vtedy Ján Pavol II. – po prvej návšteve v roku 1980 – znovu strávil dva dni v krajine, ktorá sa v tej dobe volala Zair.

Konžská demokratická republika je po Alžírsku druhou najväčšou krajinou Afriky. Má najväčší počet katolíkov na kontinente. Jej územie je veľké asi ako štvrtina USA. Žije na ňom viac ako 100 miliónov ľudí, z toho až 45 miliónov katolíkov. Táto krajina v strednej Afrike získala nezávislosť od Belgicka v roku 1960. V rokoch 1971 až 1997 sa nazývala Zair. Je to multietnický štát s viac ako 200 etnickými skupinami.

Najmä na východe Konga, ktorý je bohatý na nerastné suroviny, bojujú rôzne povstalecké skupiny o nadvládu už mnoho rokov. K politicky nestabilnej situácii prispievajú aj konflikty v susedných štátoch. A okrem toho je v Kinshase väčšinou slabá centrálna vláda. Krajina bola roky drancovaná za vlády diktátora Josepha Desira Mobutua. V roku 1997 Mobutua vystriedal bývalý vodca povstalcov Laurent-Desire Kabila. Po jeho zavraždení sa v roku 2001 dostal k moci jeho syn Joseph Kabila. Dnes 58-ročný Felix Tchisekedi je vo funkcii od začiatku roka 2019.

Vykorisťovanie a často brutálne porušovanie ľudských práv belgickými koloniálnymi vládcami a vtedajší unáhlený prechod Konga k štátnej suverenite sú ďalšími dôvodmi, prečo krajinou opakovane otriasajú krízy a násilie. Od roku 1999 sa OSN v rámci svojej misie Monusco snaží o pokrok v demokratizačnom a mierovom procese v Kongu.

Náboženstvo je všadeprítomné v každodennom živote Konžanov. Podľa odhadov sa približne 40 až 45 percent obyvateľov hlási ku Katolíckej cirkvi. Tretinu obyvateľov predstavujú protestanti a letničiari. Deväť percent tvoria moslimovia. Miestna katolícka cirkev sa delí na šesť arcidiecéz (Kinshasa, Bukavu, Kananga, Kisangani, Lubumbashi, Mbandaka-Bikoro) a 42 diecéz. Miestna katolícka cirkev je považovaná za dôležitého sprostredkovateľa v krajine. Katolícke školy navštevuje šesť miliónov žiakov. Cirkev spravuje približne 40 percent zdravotníckych zariadení v krajine. To dodáva miestnej cirkvi nielen spoločenskú legitimitu, ale aj politickú váhu.

Aj tento významný politický a spoločenský vplyv pochádza do obdobia nezávislosti krajiny. „Je u nás tradíciou, že biskupský zbor si uvedomuje svoje prorocké poslanie, povzbudzuje alebo odsudzuje to, čo treba,“ povedal generálny sekretár biskupskej konferencie Donatien Nšole pre spravodajský portál La Croix Africa. „Mali sme dosť odvážnych pastierov, ktorí s rizikom straty vlastného života neváhali kritizovať obávané a mocné osoby. Toto je skutočne episkopát, ktoré nemá strach.“

Napríklad kardinál Joseph-Albert Malula (1917 – 1989) neváhal odsúdiť nespravodlivosť, keď bol arcibiskupom Kinshasy počas Mobutu-ovej diktatúry. Keď v roku 1972 vyvrcholil konflikt, kardinál Malula odišiel na niekoľko mesiacov do exilu v Ríme. Malulovi nástupcovia na biskupskom stolci v Kinshase, kardináli Frederic Etsou Nzabi Bamungwabi (1930 – 2007) a Laurent Monsengwo (1939 – 2021), sa tiež opakovane dostali do konfliktu s vládnucou mocou.

Úradujúcim arcibiskupom Kinshasy je od roku 2018 kardinál Fridolin Ambongo. Pôvodne kapucínsky páter je považovaný za angažovaného pastiera s vysokou citlivosťou na ľudské práva. Ambongo bol tiež jedným z otcov takzvanej silvestrovskej dohody v roku 2016, ktorá mala ohlásiť pokojný prechod moci v krajine na konci Kabilových rokov. V tom istom roku vypovedal pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu o činnosti miestnych vojnových barónov.

Južný Sudán

Bude to „ekumenická púť“, keď pápež František, anglikánsky prímas arcibiskup Justin Welby a moderátor Presbyteriánskej cirkvi Škótska Iain Greenshields navštívia Južný Sudán. Milióny obyvateľov krajiny sužovanej konfliktom, vysídľovaním a hladom vkladajú do tejto cesty svoje nádeje.

Od 3. do 5. februára sa traja cirkevní predstavitelia vydajú do krajiny, ktorá sa stala nezávislou od Sudánu len v roku 2011. Rada cirkví Južného Sudánu je presvedčená, že „táto ekumenická púť, na ktorej sa po prvýkrát v histórii stretnú vedúci predstavitelia svetových cirkví, posilní jednotu cirkví“.

A čo je ešte dôležitejšie, najmladší národ na svete bude zjednotený „naprieč vierovyznaniami, politickými a etnickými líniami“. O tom je presvedčený aj juhosudánsky občiansky aktivista Festo Bali Christopher, ktorý hovorí, že „vedúci predstavitelia Južného Sudánu potrebujú tlak zvonka“. Pápežova návšteva by mohla „urýchliť“ implementáciu mierovej dohody z roku 2018.

Optimizmus pri založení štátu v roku 2011 netrval dlho. Len o dva roky neskôr vypukla občianska vojna, keď medzi sebou bojovali prezident Salva Kiir Mayardit a jeho zástupca Riek Machar. Bitka medzi ich dvoma armádami uvrhla mladú krajinu do chaosu. Približne pol milióna obyvateľov Južného Sudánu prišlo o život, milióny museli utiecť.

A dnes? Po podpísaní mierovej dohody a vytvorení spoločnej vlády nastala určitá stabilita. Ako však upozorňuje John Ashworth, je to krehké. Autor 40 rokov pracoval ako katolícky misionár v cirkvách v Sudáne a Južnom Sudáne. „Hoci sa hlavné strety medzi hlavnými aktérmi zmiernili, boje v mnohých častiach krajiny pokračujú.

Vláda a medzinárodné spoločenstvo ich môžu nazývať „lokálnymi“ alebo „kmeňovými“ vojnami; tie však úzko súvisia s bojom elít v tzv. spoločnej vláde.“ Môžu cirkevní predstavitelia podnietiť mocenské elity Južného Sudánu k zmene zmýšľania? Ashworth v tomto smere nie je optimistický.

Takáto zmena by však bola potrebná najmä vzhľadom na takzvaný Rímsky proces: mladá vláda podpísala v roku 2020 v Ríme s pomocou katolíckej komunity Sant'Egidio, že chce pokračovať v mierových rozhovoroch aj s tými povstalcami, ktorí neboli súčasťou mierového plánu z roku 2018. Kiirova vláda však nedávno rozhovory prerušila. Má podozrenie, že ozbrojení povstalci sa „pripravujú na vojnu“. Občiansky aktivista Bali hovorí: „Pápežova návšteva prinúti vládu, aby sa opäť vrátila k mierovým rokovaniam. Uľahčí to pokračovanie mierových rokovaní s povstaleckými skupinami.“

Najmladšia krajina sveta má však aj v čase mieru čo doháňať – najmä v oblasti demokracie. „V každodennom živote sme od toho ešte ďaleko. Základy, ako je sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a dodržiavanie ľudských práv, zatiaľ nefungujú,“ hovorí Bali.

Vie to aj generálny tajomník juhosudánskeho novinárskeho zväzu UJOSS Patrick Oyet. V súčasnosti podporuje šesť zadržaných novinárov obvinených zo zverejnenia videa, na ktorom sa prezident Kiir pomočuje na verejnom podujatí. Incident sa dostal na titulné stránky novín po celom svete. Zatknutie Národnou bezpečnostnou službou však bolo „zbytočné“, tvrdí Oyet. Nemá veľkú nádej, že návšteva pápeža bude mať pozitívny vplyv na lídra Južného Sudánu.

Od získania nezávislosti pred takmer dvanástimi rokmi sa v Južnom Sudáne doteraz nekonali žiadne voľby. Autor Ashworth pochybuje, že sa tak stane tento rok: „Žiadna z podmienok nebola splnená. Žiadne náhle prímerie, žiaden pokrok v demokracii – ale návšteva troch cirkevných predstaviteľov určite prinesie jednu vec; dokonca aj pochybovači sa na tom zhodujú: „Bude to dôležitá, morálne posilňujúca návšteva solidarity pre cirkvi, ako aj pre juhosudánsky ľud,“ hovorí Ashworth.

Zdroj: Kathpress