Pápež František absolvuje od 13. do 15. septembra návštevu Kazachstanu. Oficiálne motto 38. zahraničnej cesty jeho pontifikátu znie: „Poslovia mieru a jednoty.“

V roku 2001 pricestoval Ján Pavol II. do tejto krajiny hraničiacej s Čínou a Ruskom.

Ústredným podnetom pre Františkovu cestu do tejto stredoázijskej krajiny je Siedmy kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev.

Naplánované sú dva Františkove prejavy na kongrese a popritom súkromné ​​stretnutia pápeža s rozličnými náboženskými predstaviteľmi.

Kazašské ministerstvo zahraničia hovorilo ostatne o približne 100 delegáciách z 50 krajín, ktoré sú očakávané na kongrese v hlavnom meste Nur-Sultan 14. a 15. septembra.

Podľa kazašských organizátorov motto tohtoročného medzináboženského kongresu znie: „Rola predstaviteľov svetových náboženstiev a tradičných náboženstiev pre duchovný a sociálny rozvoj ľudstva v období po pandémii.“

V rámci svoje trojdňovej návštevy sa František stretne aj s kazašským prezidentom Kassym-Žomartom Tokajevom a prihovorí sa predstaviteľom vlády a občianskej spoločnosti.

Stepný štát Kazachstan s rozlohou 2,7 milióna štvorcových kilometrov je deviatou najväčšou krajinou na svete.

Predovšetkým na základe svojich bohatých zásob nerastných surovín – ropa, plyn a urán – patrí Kazachstan medzi hospodársky ťažké váhy v Strednej Ázii.

Ekonomicky a politicky má Kazachstan veľa kontaktov so svojimi dvoma susedmi, Čínou a Ruskom.

Na základe spoločného kultúrneho dedičstva existujú úzke väzby aj s Tureckom. Kazachstan patrí do Organizácie turkických štátov.

V decembri 1991 táto sovietska republika dosiahla nezávislosť. Od tej doby riadil osud Kazašskej republiky prezident Nursultan Nazarbajev, ktorého v roku 2019 vystriedal Kassym-Žomart Tokajev.

Aj keď bol Kazachstan pred nepokojmi v januári 2022 považovaný za pomerne stabilný štát, neustále sa objavovali obvinenia z nedostatku slobody, porušovania ľudských práv a korupcie.

Kazachstan je krajinou s mnohými etnickými skupinami a zodpovedajúc tomu s niekoľkými náboženstvami. Zďaleka najpočetnejšou skupinou sú Kazachovia a Rusi.

Kazachovia sú tradične sunnitskými moslimami. Rusi sú obvykle pravoslávnymi kresťanmi. Miestni katolíci majú často nemecké, poľské alebo litovské korene.

V takmer 19-miliónovom Kazachstane 70% obyvateľstva tvoria moslimovia a 25% pravoslávni.

Pravoslavná cirkev v Kazachstane je metropóliou s deviatimi eparchiami a podlieha Moskovskému patriarchátu, pretože väčšina pravoslávnych kresťanov v Kazachstane má korene v Rusku.

František odslúži svätú omšu na výstavisku Expo v hlavnom meste a v tamojšej katolíckej katedrále je naplánované stretnutie s biskupmi, kňazmi a ďalšími cirkevnými pracovníkmi v Kazachstane.

Katolíci v počte okolo 120-tisíc tvoria len 0,6% obyvateľstva. Katolícka cirkev v tejto stredoázijskej krajine vznikla prakticky v dobe sovietskeho diktátora Stalina vďaka Poliakom a Nemcom, ktorí sem boli nútene presídlení.

Obratom pre maličkú kazašskú cirkev bol rozpad Sovietskeho zväzu a zrod nezávislého Kazachstanu v roku 1991. V nasledujúcom roku táto krajina nadviazala diplomatické styky so Svätou stolicou a v roku 1998 oba štáty uzavreli dohodu, ktorá miestnej Katolíckej cirkvi garantuje slobodu aktivít v sociálnej, vzdelávacej i zdravotnej oblasti.

Katolícka cirkev je v Kazachstane zastúpená latinským aj byzantským obradom.

Pre rímsky obrad existuje arcidiecéza Astana, diecézy Almaty a Karaganda a Apoštolská administratúra Atyrau. Rímskokatolícka cirkev má v Kazachstane 70 farností a veriacim slúži sto kňazov.

V roku 2019 bola pre veriacich byzantského obradu vytvorená Apoštolská administratúra Kazachstan a Stredná Ázia. Apoštolským administrátorom pre 10-tisíc veriacich a 10 farností je duchovný otec s právom nosiť mitru Vasiľ Hovera.

Katolícki biskupi Kazachstanu patria do Stredoázijskej biskupskej konferencie, do ktorej patria aj katolícki biskupi Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu, Mongolska a Afganistanu.