Celková čiastka
Zostávajúci čas
Rímskokatolícka cirkev 22. novembra slávila spomienku Zasvätenia (obetovania) Panny Márie a gréckokatolícka cirkev veľký sviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Podnet k sviatku dala zrejme posviacka mariánskeho „Nového chrámu“, postaveného na území zničeného Jeruzalemského chrámu. Posviacka sa konala 21. novembra 543. Prvá zmienka o sviatku pochádza od konštantínopolského ekumenického patriarchu Germana (715 – 730), ktorý mal k tomuto dňu dve homílie.
Na kresťanskom Západe sa sviatok šíril pomaly. Až v 9. storočí sa dostal do byzantských kláštorov v južnom Taliansku. V 12. storočí sa objavuje v Anglicku. Pápežský dvor v Avignone ho začal sláviť v roku 1371. O 101 rokov neskôr ho Sixtus IV. zaviedol v Ríme a povolil pre celú cirkev. Vzhľadom na legendárny charakter sviatku Pius V. zabránil jeho prijatiu do kalendára sviatkov. Sixtus V. ho však v roku 1595 predpísal pre celú cirkev.
Posolstvo sviatku
Za názvom Obetovanie (zasvätenie) Panny Márie stojí legendárne rozprávanie z apokryfného Jakubovho protoevanjelia (kap. 7), podľa ktorého bola trojročná Mária pridružená k legendárnym „chrámovým pannám“, aby bola pri nich vychovávaná a mohla vykonávať služby v Jeruzalemskom chráme. V tomto zmysle je tento sviatok dosvedčený už vo 8. storočí v Konštantínopole a za cisára Manuela Kommena je v roku 1166 uvedený do zoznamu verejných sviatkov pod názvom Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu.
Legendárny charakter sviatku spôsobil, že ho v 16. storočí krátkodobo prestali sláviť na kresťanskom Západe. Dôležitejšie je však hľadať teologické myšlienky, ktoré legenda prináša, a tie sú veľmi jasné. Autor rozprávania sa snaží dokázať, že Mária už od detstva patrila úplne Bohu. Symbolom skutočnosti, že Boh vlastnil Máriu od počiatku, je Anna, ktorá ju starostlivo stráži pred každou nečistotou, ale aj samotná Mária, ktorá zostane v chráme, hoci je ešte dieťa.
Dá sa povedať, že Zasvätenie Panny Márie, ktoré predstavuje na kresťanskom Východe jeden z hlavných sviatkov, oslavuje a zdôrazňuje v podstate tie isté hodnoty, aké západná cirkev nachádza v Nepoškvrnenom počatí. Tieto dva sviatky sa vzájomne doplňujú.
Živý chrám Spasiteľa
V byzantskej hymnografii sviatku sa vyzdvihuje, Panna Mária „vchádza do Božieho chrámu..., aby sa stala dôstojným príbytkom večného Boha, Krista Kráľa“ (večiereň).
Mária je skutočne miesto, kde sa Boh rozhodol prebývať, skrze Svätého Ducha milosťou a skrze Syna vtelením.
Podstúpme duchovnú prípravu na Vianoce!
Máriin vstup do chrámu, aby sa stala dôstojným príbytkom Božieho Syna, predstavuje pre veriacich byzantského obradu pozvanie, aby využili od 15. novembra prebiehajúce 40-dňové pôstne obdobie duchovnej prípravy na sviatok „Narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista“ (25. december). Veď keď sa Ježiš Kristus nenarodí v nás, aké Vianoce budeme sláviť?
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram