Väčšina veriaci vie, že západná cirkev 2. novembra slávi Spomienku na všetkých zosnulých veriacich. Avšak málokto vie, že niektoré slovanské cirkvi byzantského obradu tiež slávia zádušné dni v tomto čase, každá s trochu iným zameraním. Napríklad Ruská cirkev slávi sobotu pred sviatkom svätého Demetera Myromvonného (26. októbra) ako zádušnú sobotu, v ktorú si pripomína tých, ktorí zahynuli počas dôležitej bitky v boji proti Mongolom. Iné cirkvi slávia sobotu pred sviatkom svätého archanjela Michala (8. novembra) alebo sobotu pred sviatkom Počatia Ján Krstiteľa a Predchodcu (23. septembra) ako zádušné soboty.

Prečo soboty?

Hlavné zádušné dni vo všetkých cirkvách byzantského obradu tiež pripadajú na soboty: sobota pred Mäsopôstnou nedeľou a sobota pred Päťdesiatnicou. Okrem toho väčšina sobôt počas roka (ak nejde o významnú spomienku z Miney) je venovaná spomienke na zosnulých.

Synaxár pre Mäsopôstnu sobotu vysvetľuje, prečo soboty boli zvolené pre spomínanie na zosnulých: „Na duše zosnulých spomíname vždy v rámci sabatu, pretože sabat (sobota) je deň odpočinku. V hebrejčine sabat doslova znamená ‚odpočinok‘. Židia majú tento deň na odpočinok a prestávku od každej práce a profesionálneho obchodovania, my kresťania ho máme na to, aby sme si pripomenuli odpočinok tých, ktorí nás predišli do večnosti. Keďže mŕtvi odpočívajú od všetkých svetských starostí, prosby za nich prednášame v deň, ktorý znamená ‚odpočinok‘.“

Tento zvyk súvisí aj s „Veľkou sobotou“, dňom, keď Kristovo telo ležalo v hrobe. Na večierni v tento deň spievame nasledujúcu stichiru: „Veľký Mojžiš predpovedal tento deň, keď povedal: ‚Boh požehnal siedmy deň.‘ Lebo toto je požehnaná sobota, deň odpočinku, v ktorý sa jednorodený Boží Syn zdržal telesnej práce, ako to ustanovil pri smrti. Svojím zmŕtvychvstaním sa vrátil do stavu, v akom bol; a vo svojej dobrote a láske k ľudstvu nám daroval večný život.“

Synaxár opisuje náležitý spôsob slávenia zádušného dňa: „V tento deň konáme zádušné bohoslužby, v chráme sa požehnáva kolyva, dávame almužny a konáme rôzne skutky milosrdenstva.“ Mnohé naše cirkvi by mohli viac než doteraz zdôrazňovať skutky milosrdenstva ako zádušné spomienky.

V dnešnej dobe sa stalo zvykom, že v nedeľu, v deň, keď sa ľudia zhromažďujú v našich chrámoch, sa po božskej liturgii konajú zádušné bohoslužby. Napriek tomu sa liturgicky predpísané zádušné spomienky majú konať v sobotu.

Modlitba za zosnulých

Východných kresťanov, ktorí sa zúčastnia na pohreboch alebo spomienkových službách v protestantských kostoloch, často zarazí absencia modlitby za zosnulých. Život a dielo zosnulého pripomenú viacerí rečníci, ale nikto z nich neprednesie modlitbu za zosnulého. V mnohých protestantských tradíciách vládne presvedčenie, že stav zosnulého blízkeho človeka nemôžu ovplyvniť modlitby a liturgie, ktoré za neho obetujú živí. Napríklad jeden súčasný luteránsky katechizmus sa pýta: „Za koho sa máme modliť? ... Mali by sme sa modliť za seba a za všetkých ostatných ľudí, dokonca aj za svojich nepriateľov, ale nie za duše mŕtvych.“

Na rozdiel do toho modlitba za zosnulých je hlavnou náplňou našich tradičných zádušných bohoslužieb. Citovaný Synaxár sa odvoláva na viacerých patristických autorov, ktorí dosvedčujú silu príhovoru za zosnulých: „Svätý Gregor Teológ vo svojej pohrebnej reči na svojho brata Cézaria odporúča ako dobré almužny v prospech zosnulých. A veľký Ján Zlatoústy vo svojom komentári k Listu Filipanom hovorí: „Popremýšľajme o spôsoboch, ako prospieť zosnulým. Poskytnime im pomoc, akú môžeme, totiž almužnu a obety. Lebo to im naozaj prináša veľký úžitok a veľmi veľa zisku a úžitku...

Zvyk, že kňaz spomína zosnulých vo viere nad úžasnými tajomstvami, nebol bezúčelný ani svojvoľne ustanovený a odovzdaný Božej Cirkvi Božími premúdrymi učeníkmi.“ A ešte: „Keď spolu so svojimi deťmi a príbuznými prijímaš opatrenia týkajúce sa nakladania so svojím majetkom, nech tvoja posledná vôľa obsahuje aj meno tvojho sudcu ako spoludediča a nech nechýba zmienka o chudobných...“ Sudcom je, samozrejme, Pán. Zlatoústy povzbudzoval ľudí, aby jeho Cirkev zahrnuli do svojich závetov ako obety na ich pamiatku.

Svätý Atanáz Veľký tiež hovorí, že „aj keď niekto zomrel a rozplynul sa v povetrí, neodmietajte zabezpečiť olej a sviece pri hrobe a prosiť Krista, nášho Boha, lebo je to milé Bohu a prináša to veľkú odmenu: ak bol zosnulý hriešnik, zničili ste jeho hriechy; ak bol spravodlivý, pridali ste mu na odmene. Ak je niekto cudzinec bez prostriedkov a nemá nikoho, kto by sa postaral o tieto záležitosti, Boh, ktorý je spravodlivý a súcitný, mu primerane vymeria svoju milosť tak, ako to On najlepšie vie. A navyše ten, kto poskytuje takéto služby mŕtvym, má účasť aj na odmene, pretože prejavil lásku a záujem o spásu blížneho. Je to tak, ako keď niekto pomaže priateľa voňavkami, že sladkú vôňu prijíma ako prvý. Tí, ktorí nesplnia vôle a testamenty zosnulých týkajúce sa týchto záležitostí, zaiste budú odsúdení.“

Na koho si spomíname?

Pri liturgiách a zádušných bohoslužbách počas celého roka ľudia predkladajú mená svojich zosnulých rodinných príslušníkov a priateľov na spomenutie. V určité dni sa spomína na špecifické skupiny. Avšak počas hlavných cirkevných zádušných sobôt sa nespomínajú jednotlivci ako takí. Naopak. Cirkev nás žiada, aby sme si pripomenuli „všetkých, ktorí zosnuli v nádeji na vzkriesenie“. Osobitne si pripomíname tých, ktorí neprijali sväté tajomstvá pred smrťou. Ako sa modlíme v kánone na utierni:

Vo svojom milosrdenstve daj miesto medzi veriacimi a spravodlivými tým, ktorí sa utopili v mori alebo boli zabití v bitke, pochovaným zemetrasením, zavraždeným alebo stráveným ohňom.

Pane, všetci tí, ktorí zomreli vo viere na mori alebo na súši, v riekach, prameňoch, jazerách alebo studniach, zožratí divou zverou, vtákmi alebo plazmi kdekoľvek na zemi, prichádzajú pred Teba. Dopraj im všetkým svoj odpočinok.

Kriste, Bože náš, v Posledný deň, keď vynesieš spravodlivý súd, vzkries do slávy tých, ktorých zožrali morské tvory alebo nebeskí vtáci.

Spasiteľ náš, udeľ pokoj všetkým veriacim, ktorí zomreli náhle a nečakane, uprostred radosti alebo smútku, blahobytu alebo nešťastia.

Kriste, Spasiteľ náš, udeľ odpočinok tým, ktorých zničila zima, ktorí sa zabili na cestách, ktorých premohlo krupobitie, sneh alebo búrka, rozdrvili kamene alebo pochovali zaživa.

Ty vieš, čo je najlepšie pre každé stvorenie, ktoré si vytvoril. Pane, Bože náš, vysloboď zo všetkých múk tých, ktorým si dovolil zomrieť nečakane v dôsledku nejakej náhlej nehody.

Pane, udeľ odpočinok so svojimi svätými tým, ktorým si vo svojej nevýslovnej prozreteľnosti dovolil zomrieť od liekov alebo jedov alebo udusením kosťami.

Stručne povedané, pripomíname si „všetkých veriacich, ktorí zomreli v každom pokolení od počiatku času“.

Zdroj: https://melkite.org/faith/kolyva-and-the-memory-of-the-departed Z angličtiny preložil o. Ján Krupa