Katolíci a pravoslávni kresťania sú občas kritizovaní ľuďmi za úctu, ktorú preukazujeme svätým. Kritici môžu mať pocit, že ignorujeme Pána a radšej vzdávame hold obľúbeným svätým. Keď vidíme, ako konajú niektorí veriaci, môžeme pochopiť, prečo to niektorí protestanti a ďalší môžu pociťovať tak, ako to pociťujú. Niektorí ctitelia svätých oplývajú väčšou chválou na svätých než na Krista.

Hoci takéto správanie môže byť zavádzajúce, primeraná úcta k Bohorodičke a ďalším svätým nie je zavádzajúca. Pre nás sú svätí „dôkazom“, že Svätý Duch skutočne zostúpil na Cirkev v Päťdesiatnicu. Svätosť ich života poukazuje na milosť Svätého Ducha, ktorý mocne pôsobí v našom svete. Svätí nám zjavujú „tvár“ Svätého Ducha, ktorý sa prejavuje v Cirkvi. Z tohto dôvodu cirkvi byzantského obradu slávia sviatok Všetkých svätých v prvú nedeľu po Päťdesiatnici.

V Liste Hebrejom čítame o viacerých starozákonných postavách, ktoré sa v izraelských dejinách preslávili svojím spravodlivým životom alebo mocnými skutkami. Vo výbere, ktorý sa číta na božskej liturgii sviatku Všetkých svätých, sa nespomína žiadna z osôb vymenovaných v liste (podľa moderných meradiel niektoré z nich nie sú práve najchvályhodnejšie). Liturgické čítania sa začína tým, čo je uvedené v závere: že niektorí boli mocní a porazili svojich nepriateľov, zatiaľ čo iní boli mučení a usmrtení. Ešte iní žili spravodlivým životom v ústraní a „blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách“ (Hebr 11, 38). V oboch prípadoch im nič, čo mohli urobiť, nemohlo priniesť večný život. Ten sa mohol stať možným len prostredníctvom Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Ako vysvetľuje biblický autor: „A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás“ (Hebr 11, 39 – 40). Môžeme konštatovať, že dar Svätého Ducha prebývajúceho vo veriacom človeku ďaleko prevyšuje slávu, ktorú si vydobyli vládcovia, vojaci a proroci izraelských dejín. Aj my sa môžeme usilovať priblížiť sa k Svätému Duchu, ktorý je všade a všetko naplňuje.

Novozákonní svätí

Nikto nie je viac naplnený Svätým Duchom než tá, ktorá je „milostiplná“ – presvätá Bohorodička. Podobne ako ona, aj svätý prorok, predchodca a krstiteľ Ján má medzi kresťanmi jedinečné miesto, pretože podľa Kristových slov „medzi tými, čo sa narodili zo žien, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11, 11). Navyše k nim existuje nespočetné množstvo postáv z každého obdobia v kresťanských dejinách a tieto postavy si jednotlivé miestne cirkvi uctievajú ako svätých. V cirkvách byzantského obradu sa stalo zvykom svätých považovať za osoby, ktoré patria do niektorej z nasledujúcich kategórií:

Proroci – starozákonní Boží hovorcovia, ako napríklad Eliáš alebo Izaiáš, ktorí povolávali Židov späť k pravému Bohu a jeho cestám, keď títo zblúdili.

Apoštoli – Dvanásť najbližších nasledovníkov Krista, ako aj Sedemdesiat, ktorí boli ich spoločníkmi: ide o očitých svedkov Kristovej prítomnosti na zemi.

Evanjelisti – autori evanjelií v Novom zákone: Matúš, Marek, Lukáš a Ján.

Hierarchovia – svätí biskupi, ako napríklad Mikuláš Myrský, Spyridon Cyperský alebo Bazil Veľký.

Spravodliví askéti – obri mníšskeho života, muži aj ženy, vrátane starších (sprievodcov v duchovnom živote) a pustovníkov žijúcich v lese alebo v púšti.

Mučeníci – tí, ktorí položili svoj život za svedectvo o Kristovi, od veľkých mučeníkov z čias rímskeho prenasledovania, ako napríklad svätej Barbory a svätého Juraja, až po novomučeníkov, ktorí zomreli pod vládou moderných diktátorov alebo rukami náboženských extrémistov.

Hieromučeníci – hierarchovia a kňazi, ktorí obetovali svoj vlastný život a priniesli Kristovu božskú obetu.

Vyznávači – tí, ktorí prežili mučenie alebo väznenie pre Pána, ako napríklad svätý Maxim Vyznávač.

Nezištníci – tí, ktorí sa dobrovoľne a bezodplatne venovali pomoci chudobným a chorým, ako napríklad svätí Kozma a Damián.

Blázni pre Krista – tí, ktorí predstierali duševnú nespôsobilosť, aby si nikto nevšimol ich duchovné dary a neoslavoval ich, ako napríklad svätá Xénia Petrohradská.

Trpitelia – tí, ktorí radšej prijali utrpenie, dokonca aj smrť, než aby odplatili násilie ešte väčším násilím.

V prvú nedeľu po Päťdesiatnici cirkvi byzantského obradu oslavujú všetkých svätých, či už sú ich mená známe alebo neznáme. V nasledujúce nedele rôzne miestne cirkvi slávia svojich regionálnych svätých (Všetkých svätých Ruska alebo Severnej Ameriky alebo Britských ostrovov atď.). Všade tam, kde v Cirkvi pôsobil Svätý Duch, vyrástli svätí na Božiu slávu.

Kto „vytvára“ svätých?

Koniec koncov je to, samozrejme, Boh, kto robí ľudí svätými tým, že im dáva dar Svätého Ducha. Keď si ľudia osvoja tento dar a žijú hrdinským životom v Kristovi, ostatní to rozpoznajú. Keď miestna cirkev uzná, že niektorý z jej synov alebo dcér žil výnimočným kresťanským životom a podá dôkaz, že je teraz v sláve, verejne ho vyhlási za svätého.

Vo východných pravoslávnych cirkvách vyhlasuje svätých miestna cirkev (napríklad Konštantínopolský patriarchát alebo Grécka cirkev). Na Východe sa tento proces nazýva oslávenie. Na Západe sa uznanie svätých nazýva kanonizácia (zaradenie do kánonu alebo zoznamu svätých) a vykonáva ju rímsky pápež.

Čo robíme so svätými?

Boh nám do života postavil určitých svätých a my by sme urobili chybu, keby sme ich ignorovali. Máme svojich svätých patrónov (tých, ktorých meno nosíme) a tých, ktorých ikony môžeme nájsť v našej domácnosti. Aj väčšina našich farností má svojich svätých patrónov. Je dobré, ak si pravidelne uctievame ich ikony a prosíme ich o príhovor modlitbami, napríklad  touto:

Modli sa za mňa, svätý (meno), lebo s horlivosťou prichádzam k tebe, rýchlemu pomocníkovi a orodovníkovi za moju dušu.

Svätý Otče / svätá Matka (meno), pros Boha za nás.

Slávte ich sviatky podľa cirkevného kalendára. Ak nie je naplánovaná liturgia na príslušný deň, požiadajte, aby sa odslúžila liturgia na ich počesť. Prečo nie?

Zo Synaxára

Naši najviac Bohu podobní Otcovia nariadili, aby sme slávili tento sviatok po zoslaní Svätého Ducha, pretože istým spôsobom ukazuje, že príchod Svätého Duch pôsobil prostredníctvom apoštolov takto: posväcoval a robil múdrymi ľudské bytosti vytvorené z našej smrteľnej hliny, a, aby nahradil ten padlý anjelský rád [démonov], obnovil ich skrze Krista a poslal ich k Bohu – niektorých svedectvom krvavého umučenia, ďalších cnostným správaním a spôsobom života. Takto sa dosahujú veci mimo prirodzenosti... To je jeden dôvod, prečo slávime sviatok Všetkých svätých.

Druhým dôvodom je to, že hoci tak veľa ľudí bolo milých Bohu, ľudstvo ich nepoznalo podľa mena alebo... pretože nebolo ľahké pre ich obrovský počet si ich všetkých náležite uctiť. A tak, aby sme si pritiahli pomoc ich všetkých... zbožní Otcovia stanovili, že máme sláviť tento sviatok – všetkých, v ktorých Svätý Duch prebýval, Svätý Duch urobil svätými.

Tretí dôvod je tento: bolo potrebné v jeden deň zhromaždiť svätých, oslavovaných jednotlivo deň po dni, aby sa demonštrovalo, že tak, ako bojovali za jedného Krista a všetci bežali preteky na rovnakom štadióne cností, všetci boli náležite korunovaní ako služobníci jedného Boha, udržiavajú Cirkev a naplnili svet na výsostiach. Pobádajú aj nás, aby sme podľa stupňa síl, ktoré má každý z nás k dispozícii, uskutočňovali ten istý zápas v jeho rôznych a mnohých podobách a aby sme sa so všetkou horlivosťou tlačili dopredu.

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/glorified-in-his-saints Z angličtiny preložil o. Ján Krupa