To najdôležitejšie je mier. Kto by nesúhlasil s Viktorom Orbánom? Zjednotená Európa bola od počiatku ideou mieru – a poučením z najkatastrofálnejšej vojny v európskych dejinách. Vzhľadom na masovú vražednú vojnu na Ukrajine sa zdá byť len logické, že maďarské predsedníctvo Rady Európskej únie teraz prichádza s mierovou iniciatívou.

Avšak Orbánova cestovná diplomacia, ktorá ho minulý týždeň v utorok  zaviedla do Kyjeva a v piatok do Moskvy, má tri zásadné slabiny: Po prvé, nerozlišuje medzi agresorom a obeťou, ba dokonca úplne ignoruje otázku spravodlivosti. Vojna Vladimíra Putina proti Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2014 a rozšírila sa v roku 2022, sa sotva môže skončiť tým, že sa Ukrajina jednoducho prestane brániť. Lebo pokým Putin trvá na svojich ideologických a imperialistických cieľoch, neexistuje nijaká alternatíva k odporu.

Po druhé, Orbán svoju cestovnú diplomaciu v Európskej únii s nikým nekoordinoval. Avšak šesťmesačné rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie nie je diktatúrou na obmedzené obdobie, v ktorej si jeden predseda vlády môže šesť mesiacov robiť, čo chce. Európska únia je vyvážený systém s inštitúciami a kontrolnými mechanizmami – a tak je to dobré.

Ak by Orbán naozaj chcel niečo dosiahnuť, vopred by to koordinoval s Európskou komisiou, najmä s jej predsedom a vysokým predstaviteľom Európskej únie pre zahraničné veci. V súčasnej situácii však tento Maďar vyzerá ako uzurpátor, ktorý zneužíva európsky úrad na presadzovanie vlastnej agendy, ktorá nie je koordinovaná s jeho partnermi v Európskej únii.

Ešte horšie je, že Orbánova iniciatíva je nielen nekoordinovaná, ale dokonca je v rozpore s doterajšou jednotnou politikou Európskej únie voči Ukrajine. A preto – po tretie – nahráva Putinovi, ktorého vojenský úspech proti Ukrajine závisí od toho, či sa mu podarí torpédovať jednotu Západu. Orbánova iniciatíva dokumentuje rozkol v Európskej únii, a tým posilňuje Putinovu stratégiu vojnu neukončiť, ale vyhrať.

Žiadne vyhlásenie ruského prezidenta z posledných týždňov nedáva ani najmenšiu nádej, že by bol ochotný vzdať sa svojich imperialistických cieľov. Orbánova cesta do Moskvy, ktorá skôr potvrdila Putinov pohľad na situáciu, mieru určite nepomohla.

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/politik/orbans-moskau-reise-dient-nicht-dem-frieden-art-253157

Orbánova neplodná mierová misia

Ruské raketové útoky na Ukrajinu v pondelok ukázali, čo si autokrat v Kremli myslí o mierovej iniciatíve svojho obdivovateľa Viktora Orbána. Zatiaľ čo maďarský premiér a úradujúci predseda Rady Európskej únie bol v Pekingu, kde agitoval za prímerie na Ukrajine, Putin nechal hovoriť svoje zbrane: dokonca aj detská nemocnica v Kyjeve bola cielene ostreľovaná raketami. Pri ruských raketových útokoch v celej krajine zahynulo približne 30 civilistov a viac ako 100 bolo vážne zranených. Jeden z najťažších ruských útokov na Kyjev od začiatku vojny poskytuje hrôzostrašnú hudbu v pozadí pre Orbánovo mierové úsilie.

Ak mal ešte niekto pochybnosti o tom, kto je v tomto „konflikte“ agresorom, mohol sa o tom presvedčiť v pondelok. A ak si hlava čínskeho štátu a stranícky vodca Si Ťin-pching skutočne želá alebo dokonca požaduje prímerie – ako chce Orbán, aby sa to chápalo –, tak potom to čínsky tyran môže dať najavo s patričným dôrazom svojmu bratovi v zbrani v Moskve. Koniec koncov, pokoj zbraní alebo prímerie sa uskutoční len vtedy, ak Vladimir Putin vydá rozkaz svojim jednotkám. V jednom má Orbán absolútnu pravdu: „Čína je rozhodujúcou silou pri vytváraní podmienok pre mier v rusko-ukrajinskej vojne.“ Putin nemôže pokračovať vo svojej vojne bez podpory zo strany Pekingu.

V súčasnosti je však veľmi nepravdepodobné, že by Si Ťin-pching vyzval Putina na prímerie. Obaja sa zhodli na cieli prelomiť globálnu dominanciu „kolektívneho Západu“ a vybudovať „nový svetový poriadok“. V pondelok sa Si a Putin mohli cítiť v tomto smere len potvrdení: Zdvorilostná návšteva šéfa indickej vlády Naréndru Módího v Moskve dokázala Kremľu, že aj najväčšia demokracia na svete chce byť súčasťou tejto globálnej hry.

Návštevy Viktora Orbána v Kyjeve a Moskve, ktoré si naplánoval sám a nekoordinoval ich so žiadnou inštitúciou Európskej únie, potom návšteva v sobotu v Organizácii turkických štátov v Azerbajdžane a napokon návšteva pondelok v Pekingu dokázali – na radosť Putina a Si Ťin-pchinga -, že „dekadentná“ Európa je skutočne taká rozdelená a rozpoltená, ako by si to oni želali pre svoje sny o priestoroch svetovej moci. Orbánova „mierová misia“ nás pravdepodobne nepriblížila k mieru vo východnej Európe ani len o krok.

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/politik/orbans-fruchtlose-friedensmission-art-253179