V roku 1917 Univerzitná knižnica Johna Rylandsa v anglickom Manchestri získala fragment papyrusu z tretieho storočia, ktorý má veľký historický význam. Obsahuje najstaršiu známu kópiu hymnu na Bohorodičku. Verš, ktorý sa dodnes používa v liturgiách všetkých historických cirkví, znie takto: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, Bohorodička. Nepohŕdaj našimi prosbami v čase súženia, ale zachráň nás pred nebezpečenstvami, jediná čistá, jediná požehnaná.“

Tento hymnus dokazuje, že už od roku 200 kresťania vzhliadali k Svätej Panne ako k svojej ochrankyni. Náš liturgický rok zahŕňa sviatky, ktoré oslavujú utiekanie sa mesta Konštantínopol k Bohorodičke, aby ho ochránila. Dnešný sviatok je najikonickejšou z týchto spomienok.

Blachernská Panagia

V polovici 5. storočia cisári zamýšľali posilniť postavenie Konštantínopolu ako hlavného mesta kresťanstva tým, že v ňom zhromaždia množstvo relikvií z blízkeho i ďalekého okolia. Jeruzalemský patriarcha poslal do hlavného mesta posvätný plášť i rúcho Bohorodičky. Na počesť Svätej Panny postavili v Blachernách na brehu Bosporu veľký chrám s priľahlou svätyňou Hagia Soros (Sväté mauzóleum), v ktorej uložili jej plášť i rúcho, ako aj relikvie ďalších svätých.

Chrám v Blachernách sa stal známym vďaka mnohým uzdraveniam a iným zázrakom, ktoré sa spájajú s hlavnou ikonou Bohorodičky – blachernskou Panagiou. Často sa konali procesie s touto ikonou po meste a prosilo sa o ochranu Panny Márie. Takáto procesia sa konala v roku 626, keď mesto obliehali Avari zo severného Kaukazu. Ich loďstvo bolo potopené a Avari, vnímajúci to ako Boží zásah, utiekli. Konštantínopolskí kresťania to považovali za znamenie ochrany Panny Márie. Kondák akatistu, ktorý poznáme ako „My, tvoji služobníci“ (pôvodne „Ja, tvoje mesto“), bol zložený na oslavu tohto víťazstva.

V posledných rokoch prvého tisícročia utrpel Konštantínopol sériu útokov nepriateľských mocností. Keď v roku 677 obliehali Konštantínopol Peržania a v roku 717 moslimskí Arabi, ľudia sa utiekali k Panne Márii o ochranu. Oba nájazdy boli odrazené a Panna Mária bola oslavovaná za svoju ochranu.

Pravoverní kresťania hľadali ochranu Panny Márie nad cirkvou v období ikonoklazmu. Každý piatok sa pred blachernskou Panagiou slávilo celonočné bdenie. Keď boli nakoniec z chrámu odstránené všetky posvätné obrazy, ikona zmizla. Vraj ju objavili počas renovačných prác v roku 1038, ukrytú za stenou.

Slovanská invázia v roku 860

V roku 830 začali vikingsko-slovanské národy Kyjevskej Rusi migrovať na juh. Keď Rusi začali napádať osady pri Čiernom mori, bolo jasné, že ich jednotky prídu až k bránam Konštantínopola.

V roku 860 flotila vyše 200 ruských lodí vplávala do konštantínopolského prístavu, v ktorom pred mestom demonštrovala svoju silu. Dňa 18. júna sa obyvatelia spolu s cisárom a patriarchom, svätým Fótiom Veľkým, zhromaždili na celonočnom bdení v chráme Bohorodičky v Blachernách, neďaleko pobrežia. Svätý Fótios ju prosil, aby ochránila mesto, a v procesii vzal jej rúcho do prístavu, ponoril ho do mora a potom ho niesol ulicami mesta do chrámu Hagia Sofia. Od 25. júna sa Rusi začali sťahovať z prístavu a uzavreli s ríšou zmluvu, ktorá viedla až k pokresťančeniu Rusi v nasledujúcom storočí. Svätý Fótios pripísal oslobodenie mesta „nikdy nezlyhávajúcej ochrankyni kresťanov“. Dňa 2. júla rúcho slávnostne vrátili do chrámu v Blachernách, čo je udalosť, ktorá sa v našej cirkvi pripomína dodnes, vždy 2. júla.

Videnie svätého Andreja, blázna pre Krista

Spomienka na tieto udalosti, ako aj prítomnosť rúcha Panny Márie spôsobili, že chrám v Blachernách sa stal najobľúbenejšou svätyňou Bohorodičky v ríšskom hlavnom meste. Ešte slávnejším sa stal po udalostiach, ktoré sa odohrali 1. októbra 911.

Bola nedeľa a v chráme v Blachernách sa slúžilo celonočné bdenie. Medzi prítomnými bol aj svätý Andrej, blázon pre Krista, Slovan, ktorého zajali počas vojenského vpádu a predali za otroka. Jeho pán sa postaral o to, aby sa Andrej naučil čítať, a mladý muž sa pripútal k cirkvi a jej bohoslužbám. Inšpirovalo ho to k osvojeniu askézy predstieraného šialenstva a stal sa „bláznom pre Krista“. Cez deň predstieral šialenstvo, ale celú noc sa modlil.

V Synaxári sa hovorí, že počas bdenia, niekedy po tretej hodine ráno, svätý Andrej „pozdvihol oči k nebu a uvidel našu presvätú Vládkyňu Bohorodičku, ako prichádza vo vzduchu, žiari nebeským svetlom a je obklopená zhromaždením svätých. Svätý Ján Krstiteľ a svätý apoštol Ján Teológ sprevádzali nebeskú kráľovnú. Presvätá Panna sa na kolenách a so slzami v očiach dlho modlila za kresťanov. Potom prišla bližšie k ambónu a pokračovala vo svojej modlitbe.

„Po skončení modlitby vzala svoj závoj a rozprestrela ho nad ľuďmi, ktorí sa modlili sa v chráme, aby ich ochránila pred viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi. Presvätá Bohorodička žiarila nebeskou slávou a ochranný závoj v jej rukách žiaril viac ako slnečné lúče.“

Svätý Andrej s chvením hľadel na zázračný úkaz a spýtal sa svojho žiaka, blaženého Epifána, ktorý stál vedľa neho: „Vidíš, bratu, svätú Bohorodičku, ako sa modlí za celý svet?“ „Vidím,“ odpovedal svätý otec Epifán, „a som v úžase.“

Dlho pozorovali ochranný závoj, ktorý bol rozprestretý nad ľuďmi a vyžaroval záblesky slávy. Pokým tam bola Presvätá Bohorodička, bolo vidieť aj ochranný závoj, ale po jej odchode sa aj ochranný závoj stal neviditeľným. Po tom, čo si ho Bohorodička vzala so sebou, zanechala po sebe milosť svojho navštívenia.“

Ikona tohto sviatku zobrazuje toto zjavenie Bohorodičky svätému Andrejovi. Niektoré ikony, najmä tie, ktoré sa vystavujú k ucteniu na tento sviatok, majú spodný stupeň alebo vložku, na ktorej je zobrazený svätý Roman Sladkopevec, ako spieva na ambóne. Na 1. októbra pripadá aj sviatok tohto svätca.

Toto videnie sa vo väčšine byzantských chrámov slávi 1. októbra. V Gréckej cirkvi však sviatok Ochrany Bohorodičky presunuli na 28. októbra, aby sa zhodoval s gréckym štátnym sviatkom, dňom „Ohi“, ktorý pripomína začiatok gréckeho odporu proti nemeckej a talianskej okupácii počas druhej svetovej vojny.

Chrám v Blachernách

Chrám Bohorodičky v roku 1070 vážne poškodil požiar, ale dvaja po sebe nasledujúci cisári ho obnovili. Nakoniec bol celý chrámový komplex spolu s okolitou štvrťou úplne zničený 29. februára 1434, keď niekoľko detí náhodne založilo požiar na streche chrámu.

Niekoľko rokov pred požiarom bola časť Bohorodičkinho rúcha poslaná do Ruska. Keď sa počas tatárskeho obliehania Moskvy v roku 1451 slávil sviatok jej rúcha (2. júla), Tatárov sa nevysvetliteľne zmocnil zmätok a chaoticky utiekli. Opäť ochrane Panny Márii sa pripisovalo oslobodenie kresťanského mesta.

Od 17. storočia sa časť jej rúcha uctievala v monastieri Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Chobi v Gruzínsku. Dodnes sa táto relikvia 2. júla nosí v procesii po tomto meste, aby si ju uctili veriaci.

Zdroj: https://melkite.org/faith/protection-of-the-theotokos-october-1 Preložil o. Ján Krupa