Celková čiastka
Zostávajúci čas
Dejiny Cirkvi majú základ v Ježišovi z Nazareta. Jeho život a pôsobenie sú obšírne opísané v novozákonnom písomníctve. Výskum Ježišovho života je úplne odkázaný na tieto prakresťanské správy, ktoré však majú vlastnú povahu. Ich zámerom nie je jednoducho historické spravodajstvo, ale svedectvo viery v službe ohlasovania a budovania spoločenstva. Čo evanjelia ponúkajú z dejín, to je už interpretovanými dejinami, v ktorých je neoddeliteľne zmiešaný „ohlasujúci Ježiš“ s „ohlasovaným Ježišom“. Úplná biografia sa z toho nedá zrekonštruovať.
Ježiš z Nazareta sa narodil v rokoch 6 – 4 pred naším letopočtom. Lk 3,1 referuje o vystúpení Jána Krstiteľa „v pätnástom roku vlády cisára Tibéria“, t.j. v 25/26 (alebo 28/29). S tým a s Ježišovým krstom spájajú evanjeliá začiatok Ježišovho verejného pôsobenia (Mt 3, 13 – 17; Mk 1, 9 – 11; Lk 3, 21n; Jn 1, 32-34). Ako dlho pôsobil Krstiteľ, kým Ježiš k nemu prišiel, nie je známe. Ježišov vzťah ku Krstiteľovi a jeho kruhu zostáva nejasný, neisté je aj to, ako dlho sa Ježiš venoval verejnému pôsobeniu: synoptici referujú o jednom, Ján o troch sviatkoch Paschy, ktoré Ježiš zažil počas svojho verejného vystúpenia (Jn 2, 13. 23; 6, 4; 11, 55).
Podľa všetkých štyroch evanjelií Ježiša ukrižovali v piatok, na začiatku sviatku Paschy, pričom Ján uvádza prípravný deň na sviatok Paschy (13, 1; 19,31), teda 14. Nisan, naproti tomu synoptici samotný sviatok Paschy (Mt 26, 17; Mk 14, 12; Lk 22, 7), 15. Nisan. Ak vezmeme do úvahy odkazy z celého Nového zákona k začiatku Ježišovho verejného pôsobenia (Lk 3, 1n; Jn 2, 20), k Pavlovmu obráteniu a biografii a k Apoštolskému koncilu v porovnaní s historicky známymi údajmi (Pilát bol 26 – 36 miestodržiteľom, Kaifáš 18 – 36 veľkňazom, Galio 51/52 prokonzulom Korintu), potom sa dá 7./8. apríl roku 30 (alebo 31) označiť za pravdepodobný deň Ježišovej smrti. Avšak existujú aj iné pokusy o datovanie (medzi 27 a najneskôr 35).
Ježišovo ohlasovanie
V centre Ježišovho pôsobenia je ohlasovanie Božieho kráľovstva. Táto téma ako taká je známa od času poexilových prorokov. Nový je prísľub bezprostrednej blízkosti, ba prítomnosti Božej vlády: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo“ (Mk 1,15). Ešte kázanie Jána Krstiteľa o súde stavalo celý Izrael (nielen helenisticko-pohanský svet) do protikladu k Božej vláde.
Ježiš vystúpi s nárokom, že v jeho slove a diele sa začína bezprostredne Božia vláda: Sprítomňuje sa v uzdravovaní chorých a vyháňaní démonov (Lk 7, 22n; porov. Logion Lk 11, 20), v jeho ohlasovaní, a medzi iným v podobenstvách (Mk 4, 30 - 32; Lk 13, 18n; Mt 13, 44.45 n), v jeho posolstve o Božej dobrote a ochote odpúšťať, ktorá je hmatateľná v Ježišovom venovaní sa colníkom a hriešnikom (Mk 2, 15 – 17; Lk 15, 4 – 7), v moci, ktorou, aj proti znalcom Písma, vykladá a napĺňa zákon (Mk 7, 1 – 23; Jn 8, 1 – 11; Mk 2, 23 – 28), a v neposlednom rade v tom, ako skrze oslovenie „Abba“ zakladá nový vzťah s Bohom (Mk 14, 36; Mt 6, 9 – 13; Lk 10, 21).
Zdroj: Karl Suso Frank. Lehrbuch der Geschichte der Alten Kirche, Paderborn 2002.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram