Celková čiastka
Zostávajúci čas
Cirkevný kalendár je vystavaný tak, aby sa v priebehu roka prostredníctvom série Pánových sviatkov dostali pred náš duchovný zrak všetky hlavné udalosti pozemského života Ježiša Krista. A okrem toho každý deň cirkevného kalendára je venovaný spomienke na nejakého konkrétneho svätca.
Cirkevný rok v byzantskom obrade obsahuje rovnako ako cirkevný rok v latinskom obrade okruh nepohyblivých sviatkov i okruh pohyblivých sviatkov.
Keďže okruh nepohyblivých kopíroval civilný kalendár Byzantskej ríše, začína sa 1. septembra a trvá do 31. augusta. Nepohyblivé sviatky majú pevný dátum slávenia.
Pohyblivé sviatky sa odvíjajú od dátumu Svätej a veľkej nedele Paschy, ktorá sa slávi v prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti.
Nedeľa Paschy môže pripadnúť na ktorýkoľvek z 35 dní od 4. apríla do 8. mája podľa gregoriánskeho kalendára, ktorý používa aj Rímskokatolícka cirkev.
Okruh pohyblivých sviatok sa začína Svätou a veľkou nedeľou Paschy a končí sa nasledujúcou Svätou a veľkou sobotou.
Svätá a veľká nedeľa Paschy je najväčším sviatkom cirkevného roka v byzantskom obrade. Po nej v hierarchii sviatkov nasleduje takzvaných dvanásť veľkých sviatkov:
Narodenie Bohorodičky (8. september)
Povýšenie Kríža (14. september)
Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november)
Narodenie Pána (25. december)
Bohozjavenie Pána (6. január)
Stretnutie Pána (2. február)
Zvestovanie Bohorodičke (25. marec)
Kvetná nedeľa (slávi sa týždeň pred nedeľou Paschy)
Pánovo nanebovstúpenie (slávi sa na 40. deň od nedele Paschy)
Nedeľa Päťdesiatnice – Zostúpenie Svätého Ducha (slávi sa na 50. deň od nedele Paschy)
Pánovo premenenie (6. august)
Zosnutie Bohorodičky (15. august)
Medzi stredné sviatky prvej kategórie patria sviatky: sv. Jána Evanjelistu (26. september a 8. máj), sv. Jána Zlatoústeho (13. november), sv. Mikuláša z Myry (6. december), troch veľkých učiteľov: sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora z Nazianzu a sv. Jána Zlatoústeho (30. január), sv. veľkomučeníka Juraja (23. apríl); sv. apoštolov Petra a Pavla (29. jún); narodenia a sťatia sv. Jána Krstiteľa (24. jún a 29. august) a patróna chrámu.
V byzantskom obrade sú významné aj štyri pôstne obdobia:
Filipovka pred Vianocami, ktorá sa začína 15. novembra (po sviatku sv. Filipa 14. novembra) a trvá do 24. decembra.
Nedeli Paschy predchádza Svätý a veľký týždeň a sedemtýždňový Veľký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica, ktorej predchádza štvortýždňové predpôstne obdobie.
Apoštolský pôst alebo Petro-pavlovský pôst, ktorý sa začína v pondelok po Nedeli všetkých svätých a trvá do 28. júna. Dĺžka tohto pôstneho obdobia sa každoročne mení, pretože Nedeľa všetkých svätých je cez sviatok Svätej Päťdesiatnice – Zostúpenia Svätého Ducha zviazaná s pohyblivým sviatkom nedele Paschy.
Uspenský pôst alebo Pôst pred sviatkom Zosnutia (cirkevnoslovansky: Uspenija) presvätej Bohorodičky trvá od 1. do 14. augusta.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram