Je to len pár dní, čo si emeritný rímsky biskup Benedikt XVI. urobil krátky výlet do letnej pápežskej rezidencie Castel Gandolfo. Tento raz sa rozhodol pozdraviť obyvateľov obce Romano Canavese vzdialenú približne štyridsať kilometrov od severotalianskeho Turína. Práve do nej pri jednom zo svojich letných alpských pobytov zavítal Benedikt XVI.

Na pripomienku desiateho výročia tejto návštevy v tejto obci minulú nedeľu slúžil ďakovnú svätú omšu emeritný štátny sekretár Svätej stolice kardinál Tarcisio Bertone. V jej závere si občania, vrátane starostov niekoľkých okolitých obcí, pozreli videonahrávku Vatikánskeho televízneho centra, ktorá vyzdvihla niektoré momenty vtedajšej pápežskej návštevy a zároveň nazrela do nového bydliska emeritného pápeža, kláštora Mater Ecclesiae. Na nahrávke emeritný pápež obyvateľov tejto talianskej obce požehnal a poďakoval im za chvíle strávené presne pred desiatimi rokmi. Zároveň im pripomenul tisícročné väzby, ktoré obec Romano Canavese spája s Rímom, ako už naznačuje jej meno a ako dokladá aj impozantný tamojší farský kostol. Benedikt XVI. občanov obce vyzval, aby naďalej ctili ustanovujúcej kresťanské hodnoty.

Ján Pavol I.

Jedného z bývalých, avšak už dnes nežijúcich pápežov, sa týka aj ďalšia správa prichádzajúca v týchto dňoch z vatikánskeho prostredia. Ide konkrétne o pápeža Jána Pavla I., občianskym menom Albina Lucianiho, ktorý bol hlavou cirkvi len krátkych 33 dní a v súčasnosti prebieha jeho beatifikačný proces.

Jeho rodný dom v obci Canale d'Agordo v severotalianskom regióne Veneto je od piatku 2. augusta prístupný verejnosti. Albino Luciani sa tam narodil 17. októbra 1912. Dom bol darovaný diecéze Vittorio Veneto. Ako pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil tamojší biskup Mons. Corrado Pizziolo, diecéza si ho dala úradne zapísať pred mesiacom. Na ceremónii sa zúčastnil aj postulátor kauzy jeho blahorečenia, kardinál Beniamino Stella, ktorý je prefektom Kongregácie pre klerikov, ako aj viacerí experti – historici.

Pri tejto príležitosti bola predstavená aj nová kniha, ktorá spĺňa kritériá historicko-kritickej metodológie a vychádza z bádania archívnych prameňov, bibliografického výskumu a svedectiev 188 osôb, medzi ktorými sú aj už spomínaný emeritný pápež Benedikt XVI., ako aj už zosnulý pápežský lekár doktor Renato Buzzonetti, ktorý 28. septembra 1978 konštatoval smrť pápeža Jána Pavla I. v Apoštolskom paláci vo Vatikáne. V knihe sa nachádza aj svedectvo sestry Margherity Marinovej, rehoľníčky prítomnej v pápežskom byte za jeho pontifikátu.

Františkov list

Vlastnou iniciatívou súčasnej hlavy cirkvi, pápeža Františka, je osobný list, ktorý pred niekoľkými dňami adresoval prostredníctvom vatikánskej delegácie sýrskemu prezidentovi Baššárovi Háfizovi al-Asadovi. Motiváciou boli nekončiace sa dlhoročné vojnové akcie a bombové útoky na neozbrojených civilistov v Sýrii. Ku konkrétnym požiadavkám v pápežovom liste patrí ochrana života civilistov, zastavenie humanitárnej pohromy v regióne Idlíb, konkrétne iniciatívy na bezpečný návrat vysídlencov, prepustenie väzňov a prístup rodín k informáciám o svojich blízkych, humánne podmienky pre politických väzňov a obnovenie výzvy na obnovu dialógu a rokovania s účasťou medzinárodného spoločenstva.

List pápeža Františka nesie dátum 28. júna a napísaný bol v angličtine. Do rúk sýrskeho prezidenta bol list odovzdaný prostredníctvom prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinála Petra Turksona. Kardinála pri návšteve u prezidenta Asada sprevádzali páter Nicola Riccardi OFM zo spomínaného dikastéria, ako aj apoštolský nuncius v Sýrii, kardinál Mario Zenari.