Aj v týchto dňoch, keď sa mnoho krajín po celom svete izoluje v dôsledku epidémie koronavírusu, fungujú Rímska kúria i Svätý otec v obmedzenom režime. Pápež je najvyšším zákonodarcom cirkvi i Vatikánu. Túto svoju právomoc využil František nedávno k tomu, aby schválil a vydal novú legislatívu pre oblasť civilného súdnictva Vatikánskeho mestského štátu. Ide o zákon č. 351, ktorý pozostáva z 31 článkov. Podpísaný bol dňa 13. marca, na začiatku 8. roka Františkovho pontifikátu. Oproti predchádzajúcemu zákonu prináša väčšiu nezávislosť súdov, zjednodušenie systému a väčšie oddelenie medzi vyšetrovacou a súdnou zložkou. Táto právna norma definuje súdne inštancie a fungovanie jednotlivých zložiek, pričom nahrádza doterajší zákon z roku 1987, ktorý bol vydaný sv. Jánom Pavlom II., ako aj jeho modifikáciu vydanú Benediktom XVI. v roku 2008.

Tento nový vatikánsky zákon zapadá do línie normatívnych reforiem v ekonomicko-finančnej a trestnej oblasti, aj z dôvodu pristúpenia k významným medzinárodným konvenciám, pričom si však zároveň zachováva špecifickosť vatikánskeho práva, ktoré považuje kánonický právny systém za svoj prvoradý normatívny prameň a prvoradé referenčné kritérium pre interpretáciu. Súčasne tiež poskytuje, okrem iného, lepšiu záruku nezávislosti justičných orgánov a sudcov, ktoré závisia jedine od pápeža, ktorý ich menuje, a riadia sa zákonom, vykonávajúc svoje funkcie s nestrannosťou a priamo disponujú justičnou políciou. Nová legislatíva tiež špecifikuje požiadavky na menovanie sudcov, zjednodušuje justičný systém a súčasne posilňuje zloženie tribunálu, obsahuje aj samostatnú kapitolu o úrade promótora spravodlivosti (obdoba prokurátora) a zavádza novú kategorizáciu ohľadom advokátov.

Okrem pápeža publikovala dokumenty aj Apoštolská penitenciária. Tá v piatok 20. marca vydala dekrét, ktorým cirkev umožňuje získanie plnomocných odpustkov pre ľudí nakazeným koronavírusom, tým, ktorí ich ošetrujú, ako aj všetkým veriacim na svete, ktorí sa za nich modlia. Súčasne s tým bola vydaná taktiež nóta, ktorá pripomína, že v extrémnych situáciách je možné udeliť i hromadné rozhrešenie.

Tento dekrét podpísal kardinál Mauro Piacenza hlavný penitenciár a Mons. Krzysztof Nykiel. Tí najviac ohrození môžu získať plnomocné odpustky už po modlitbe Vyznania viery, Otčenáša a Zdravasu v spojení s túžbou po splnení obvyklých podmienok získania odpustkov hneď ako to len bude možné. Týka sa to chorých na koronavírus, osôb, ktorým lekár nariadil karanténny režim, ako aj zdravotníckych pracovníkov a rodinných príslušníkov, ktorí riskujú svoj život tým, že sa starajú o chorých na Covid-19.

Nevyhnutnú administratívu riešila aj Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Tá vydala v týchto dňoch dekrét č. 153/20 týkajúci sa tohtoročného slávenia Veľkej noci. Keďže je možné predpokladať, že bezpečnostné a hygienické opatrenia budú trvať aj počas nich, a teda režim bohoslužieb bude veľmi obmedzený, možno aj bez účasti ľudu, rozhodla spomínaná kongregácia o tom, že omšu na posvätenie olejov, tzv. Missa chrismatis, ktorá sa slávi vždy na Zelený štvrtok dopoludnia, budú môcť biskupi po celom svete preložiť na iný vhodný deň, keďže práve pri nej sa počíta s hojnou účasťou kléru i ľudu, čo momentálne obmedzenia v súvislosti so šírením koronavírusu vylučujú.

Kongregácia ďalej rozhodla, že termín slávenia Veľkej noci, a teda ani posvätné trojdnie, nebude možné nijak preložiť, keďže tieto sviatky, ktorým predchádza pôst a sú korunované Turícami, predstavujú srdce celého liturgického roka. Obrad umývania nôh na Zelený štvrtok večer by mal byť tento rok z hygienických dôvodov obmedzený. Populárne veľkonočné procesie a iné prejavy ľudovej zbožnosti, ktoré sú obvyklé počas veľkonočných sviatkov, by mali byť preložené na iné vhodné dni, napríklad na 14. alebo 15. september, uvádza kongregácia vo svojom dekréte podpísanom prefektom kardinálom Robertom Sarahom.