V poradí štvrtou oznámenou tohtoročnou destináciou apoštolskej cesty pápeža Františka sa stala Malta. Tam sa hlava Cirkvi vydá v nedeľu 31. mája. Navštívi aj menší ostrov s názvom Gozo. Cieľ cesty a termín boli Svätou stolicou oznámené práve tento týždeň. Pastoračná cesta sa uskutoční na pozvanie prezidenta Maltskej republiky, ďalších predstaviteľov štátu i miestnej Cirkvi. Už skôr, niekoľko dní predtým bolo oznámené, že Svätý otec v septembri tohto roku navštívi Indonéziu, Východný Timor a Papuu Novú Guineu. Pripomeňme, že vlani bol Františkov itinerár mimoriadne nabitý. V rámci svojich apoštolských ciest navštívil Panamu, Spojené arabské emiráty, Maroko, Bulharsko, Severné Macedónsko, Rumunsko, Mozambik, Madagaskar, Maurícius, Thajsko a Japonsko.

Querida Amazonia

Omnoho väčší záujem svetových médií než plánovaná apoštolská cesta na Maltu vzbudila dlho očakávaná posynodálna apoštolská exhortácia so španielskym názvom Querida Amazonia, čiže „Milovaná Amazónia“. Zverejnená a predstavená bola 12. februára v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Prostredníctvom nej chce František, ako sám v úvode píše, vyjadriť ozveny, ktoré v ňom vyvolal proces dialógu a rozlišovania. Text je plodom diskusií minuloročnej špeciálnej biskupskej synody venovanej práve tomuto juhoamerickému regiónu.

„Snívam o Amazónii, ktorá bojuje za práva tých najchudobnejších, pôvodných obyvateľov, tých najposlenejších, kde sa ich hlasu bude načúvať a ich dôstojnosť sa bude rozvíjať. Snívam o Amazónii, ktorá bráni kultúrne bohatstvo, ktorým sa vyznačuje, v ktorom sa vyníma v tak rozmanitých podobách krása človeka. Snívam o Amazónii, ktorá dôkladne chráni neodolateľnú prírodnú krásu, ktorá ju zdobí, ten prekypujúci život, ktorý napĺňa jej rieky a lesy,“ píše v pomerne stručnom, do 111 odsekov rozdelenom dokumente pápež František.

Ako sa zhodli viacerí komentátori cirkevného diania, nová exhortácia je zaujímavá skôr tým, čo v nej nie je, než tým, čo obsahuje. Objasnenie tohto paradoxu je pomerne jednoduché. Viaceré konzervatívne a protipápežsky naladené svetové médiá totiž už mesiace pred publikáciou textu vypúšťali informácie o tom, že dokumentom pápež František zásadne zreviduje cirkevné učenie o kňazskom celibáte a umožní aj svätenie ženatých mužov. Tento typ médií sa priam predháňal v exkluzívnom informovaní o tom, že práve k tejto zmene cirkevnej pastoračnej praxe dôjde. Nestalo sa tak.

Pápež František explicitne uvádza: „V osobitých okolnostiach amazonského regiónu, najmä v jeho lesoch a vzdialenejších miestach, sa musí nájsť spôsob, ako zabezpečiť kňazskú službu. Laici môžu ohlasovať Božie slovo, učiť, organizovať komunity, sláviť určité sviatosti, hľadať rôzne spôsoby vyjadrenia ľudovej oddanosti a rozvíjať množstvo darov, ktoré Duch vylieva vo svojom strede. Potrebujú však oslavu Eucharistie, pretože to „vytvára cirkev“. (...) Ak sme skutočne presvedčení, že to tak je, malo by sa vynaložiť všetko úsilie, aby sa zabezpečilo, že amazonským národom nebude chýbať jedlo nového života a sviatosti odpustenia. Táto naliehavá potreba ma vedie k pozvaniu všetkých biskupov, najmä tých v Latinskej Amerike, aby nielen podporovali modlitbu za kňazské povolania, ale aj štedrejšiu podporu tých, ktorí prejavujú misijné povolanie, aby sa rozhodli pre amazonský región,“ napísal Svätý otec vo svojom novom dokumente.

Doposiaľ poslednou špeciálnou biskupskou synodou venovanou konkrétnemu svetovému regiónu bola tá v roku 2010, v ktorej sa synodálni otcovia a pozvaní hostia zamýšľali nad cirkvou na Blízkom východe. Z nej vzišla exhortácia Benedikta XVI. s názvom „Ecclesia in Medio Oriente“. Zaujímavosťou je, že originálnym jazykom tejto novej exhortácie je španielčina. Naposledy vyšla posynodálna apoštolská exhortácia ako originál v inom než latinskom, teda oficiálnom cirkevnom jazyku, v roku 1997. Išlo o dokument s francúzskym názvom „Une espérance nouvelle pour le Liban“, teda „Nová nádej pre Libanon“ a napísal ju sv. Ján Pavol II. ako plod synodálnych úvah venovaných Cirkvi v Libanone.