Celková čiastka
Zostávajúci čas
Katolícka cirkev latinského obradu si začiatkom novembra pripomína veriacich, ktorí už zavŕšili svoje pozemské putovanie, dvomi špeciálnymi sviatkami: Slávnosťou všetkých svätých (1. novembra) a Spomienkou na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývanou Dušičky (2. novembra). Ide o nielen obľúbené, ale aj tradičné sviatky, ako to dosvedčujú ich historické prierezy, ktoré pripravil bavorský liturgista Rupert Berger:
Slávnosť všetkých svätých
Jej korene sa nachádzajú na kresťanskom Východe, kde sa už v 4. storočí slávila vo veľkonočnom období pamiatka všetkých mučeníkov (v byzantskom obrade sa dodnes v nedeľu po Zostúpení Svätého Ducha slávi sviatok Všetkých svätých). V Ríme sa presadilo na 13. mája slávenie posviacky Panteónu na baziliku Panny Márie a všetkých mučeníkov. Dnešný sviatok Všetkých svätých 1. novembra sa slávil najskôr v 8. storočí v Anglicku a Írsku, v 9. storočí ho prevzala kontinentálna Európa.
S vyvýšeným Kristom uprostred bohoslužobného zhromaždenia obce veriacich sú prítomní aj jeho svätí ako oslávené údy jeho tela. Sú ovocím a svedectvom Kristovej spasiteľnej milosti, ich kult preto patrí napokon Kristovi a má veľkonočnú povahu. Modlitba nad darmi tohto sviatku jasne ukazuje, že sviatok nezahrňuje iba kanonizovaných svätých, ale všetkých zosnulých „bratov a sestry, ktorí už došli k cieľu svojho pozemského putovania“. Omšová liturgia v nich vidí orodovníkov a príklad na našej ceste životom.
Spomienka na všetkých verných zosnulých
Spomínať na zosnulých v nadväznosti na veľké sviatky je všeobecným ľudským zvykom, ktorému sa nevyhýbali ani kresťania. Už v 2. storočí existujú svedectvá, že takéto spomienkové slávnosti zahrňujú aj modlitby za zosnulých a čoskoro sa spájajú aj so slávením Eucharistie. Medzi dni pamiatok opierajúcich sa o predkresťanské obyčaje patrili predovšetkým 3., 7., 30. a 40. deň po pohrebe a deň výročia smrti. V roku 636 predpíše Izidor Sevilský svojim mníchom, aby slávili Eucharistiu za zomrelých po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Podobné pamiatky sa v nasledujúcich dobách nachádzajú tiež pri ďalších kostoloch a kláštoroch, a to aj vo východných cirkvách.
Vlastným dňom vzniku dnešnej Spomienky na všetkých verných zosnulých (Dušičiek) je 2. november 998, keď opát Odilo z Cluny ustanovil pre všetky jemu podliehajúce kláštory sviatočnú pamiatku všetkých zosnulých na 2. november, čo sa čoskoro stalo príkladom pre celú západnú Cirkev.
Dodnes existujúci indult (povolenie), že každý kňaz smie (no nemusí) v tento deň slúžiť tri omše, vyšiel pôvodne z príslušného obyčaja dominikánov z Valencie v 15. storočí a v 18. storočí bol ako privilégium povolený všetkým kňazom Španielska, Portugalska a Južnej Ameriky. Benedikt XV. rozšíril toto privilégium na celú Cirkev s tým, že omšové štipendium slobodno prijať len za jednu z týchto omší a jedna ďalšia omša sa má aplikovať na vyrovnanie za stratené omšové štipendium.
Ak pripadne deň Dušičiek na nedeľu, omšový formulár sviatku má prednosť, pretože v Sacrosanctum Concilium 81 má pamiatka zosnulých veľkonočno-nedeľný charakter. V mnohých farnostiach sa popoludní na Všetkých svätých alebo v deň Dušičiek konajú sprievody k vyzdobeným hrobom a konajú sa pobožnosti (podľa pokynov Benedikcionála). Zachoval sa náboženský zvyk kropiť hroby svätenou vodou (symbol života) a zapaľovať sviece na hroboch.
Zdroj: Liturgický slovník, Vyšehrad 2008.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram