Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na 28. nedeľu v cezročnom období vám ponúkame zamyslenie o. Jána Krupu, náboženského redaktora Rádia LUMEN.
Ako deti sme sa naučili hovoriť „prosím“ a „ďakujem“. Vyzývali nás k tomu naši rodičia. Medzičasom aj my usilovne predriekame tieto slová svojim deťom, aby sa stali samozrejmou súčasťou aj ich slovnej zásoby. A nerobíme to bezdôvodne. Tieto slová sú totiž základným predpokladom pre dobré spolunažívanie v rodine, medzi priateľmi i v našej spoločnosti.
Evanjelium o vďačnom Samaritánovi ukazuje veľmi jasne, že nie je mrzutosťou, keď kladieme veľký dôraz na „prosím“ a „ďakujem“. Za naliehavou prosbou nenasleduje „ďakujem“. A toto právom pociťujeme ako poburujúce. Pokúsme sa predstaviť si túto scénu. Ježiš je na ceste do Jeruzalema. Celá skupina chorých mu prichádza naproti. Ich núdza je veľká, ich bieda je neopísateľná. Preto ich volanie k Ježišovi o pomoc, ich prosba a jeho zmilovanie.
Ježiš sa nad nimi zľutoval. A skutočne všetci desiati ozdraveli. Naliehavo prosili Ježiša o pomoc. No teraz nepovažujú za nutné poďakovať sa Ježišovi. Okrem jedného. Nevďačnosť je poburujúca. Kto počuje toto evanjelium, pociťuje spolu s Ježišom bolesť nad týmito deviatimi, ktorí nepovažujú za nutné vrátiť sa a poďakovať tomu, komu vďačia za svoje uzdravenie. V časoch núdze a keď sa nám nedarí, prosíme o pomoc. No keď je všetko opäť v poriadku a naša prosba bola splnená, nezabúdame občas povedať „ďakujem“? A keď sme to azda zabudli, čo sa môže pritrafiť, trúfame si potom povedať aspoň „prepáč“?
Vďačnosť je kľúčom k šťastiu. Kto je vďačný, ten priznáva, že je odkázaný na pomoc a že neberie ako samozrejmosť to, že dostáva pomoc.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram