Na 25. nedeľu v cezročnom období vám prinášame zamyslenie o. Martina Kramaru, hovorcu KBS.

Starý príbeh rozpráva o bohatom úžerníkovi, ktorý sa zaľúbil do krásneho
dievčaťa. Keďže otec tohto dievčaťa úžerníkovi dlhoval nemálo peňazí, a
nemal čím dlh splatiť, prišiel za ním boháč s  návrhom: „Celý dlh aj
úrok ti odpustím, ak mi dáš svoju dcéru za ženu.“ Otec aj dcéra sa
zhrozili nad týmto návrhom, no úžerník bol neodbytný: „Aby si nik
nemyslel, že si chcem tvoju dcéru kúpiť, nechajme rozhodnúť osud. Do
vrecúška vložím čierny a biely kameň. Dievča doň potom siahne, a jeden z
kameňov vytiahne. Ak vyberie čierny, dlh ti odpustím a zoberiem si ju za
ženu. Ak vyberie biely, nemusí sa za mňa vydať, a dlh ti odpustím aj
tak. Ak ale odmietne hru, pôjdeš do väzenia pre dlžníkov!“ Kým ešte
rozprával, zohol sa k zemi na mieste, kde stáli. Pod ich nohami bolo
množstvo čiernych aj bielych kamienkov. Vzal dva a vložil ich do
vrecúška. Dievčina si však stihla všimnúť, že oba boli čierne.

Čo teraz? Ak vytiahne naraz oba, čím odhalí úžerníkov podvod, iste sa im
kruto pomstí. Každá ďalšia možnosť je však hrozivá: buď väzenia pre
otca, alebo nútená svadba pre ňu. No dievča bolo nielen krásne, ale aj
prešibané. Siahlo do vrecúška, vytiahlo jeden kamienok, a akoby
nedopatrením ho pustilo na zem. Tam dopadol medzi stovky ďalších,
čiernych aj bielych, takže nik nevedel, aký vlastne bol. „Ach, ja
nešikovná, prepáčte mi!“ skríkla dievčina. „No nevadí,“ pokračovala
vzápätí a siahla do vrecúška znovu: „Veď teraz vyberiem ten druhý, a
podľa toho uvidíme, aký bol ten, čo mi vypadol!“

Nuž povedzte, milí priatelia, nemáte radi príbehy, v ktorých sa kladnej
postave, aj vďaka jej šikovnosti, podarí preľstiť tú zápornú? Myslím, že
na čosi podobné poukazuje Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu. Nechváli v ňom
nepoctivosť správcu. Ale poukazuje na to, akí vedia byť ľudia šikovní a
predvídaví, keď ide o ich vlastný prospech. Ako vedia „zahrať aj so
zlými kartami“, a ľahko sa nevzdajú, keď im ide o kožu. Kiežby takí
šikovní vedeli byť dobrí ľudia pre dobré veci! Lenže „synovia tohto
sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla,“
konštatuje Pán Ježiš. Poukazuje tým aj na to, že prospechári vedia byť
vynaliezavejší pre seba, než my, kresťania, pre šírenie evanjelia a
hodnôt Božieho kráľovstva.

Hoci už prešlo dvetisíc rokov, dnes je to podobné. Lamentujeme, že
nevieme mladých zaujať alebo  motivovať, nech nasledujú sväté vzory. A
zatiaľ nás predbiehajú vývojári smartfónov, guruovia pop-kultúry,
manažéri celebrít... Tí zaujímajú aj motivujú, ba natoľko, že mladí
bezhlavo kopírujú hocaký nezmysel, hlavneže celebritný. Iste, nejde tu o
to, aby sme s pop-kultúrou súťažili alebo chceli prebíjať všetko
šokujúce, nevídané či adrenalínové. Predsa však: máme zdravú odvahu
využiť naše talenty, ktoré máme od Pána, a v dobrých veciach sa nenechať
zahnať do kúta?

Tento týždeň som proti hnutiu pro-life a Pochodu za život vypočul i
prečítal aspoň tonu argumentov. Napríklad: „Ja som osobne proti
potratom, ale rešpektujem rozhodnutie druhých.“ Alebo „Keď potraty
odmietate, tak ich nerobte: ale čo vás do druhých? Alebo „Načo
pochodovať, veď počet potratov aj tak klesá.“ A zasa: „Keď nebudú
potraty dostupné na Slovensku, bude sa za nimi chodiť inde. A nenarodené
dieťa nie je plnohodnotný človek,“ atď. A všimli ste si, koľko veriacich
to na sociálnych sieťach zhltlo, ba šírilo ďalej, namiesto toho, aby sme
sa pokúsili hľadať vynaliezavé argumenty za život?

Mladý študent, ktorý so mnou na túto tému rozprával, krútil hlavou nad
tým, že nevieme vyargumentovať takéto spochybňovania. Vravel mi: „Veď by
celkom stačilo nahradiť slovo potraty slovom otroctvo, a nastavili by
sme zrkadlo pokrytectvu všetkých tvrdení, čo obhajujú „právo“ na potrat.
„Ja som proti otroctvu, ale nesiaham druhým na ich slobodu: keď chcú mať
otroka, je to ich vec. Keď otroctvo odmietate, tak si otrokov nekupujte,
ale čo vás do druhých? To je ich vec. Načo pochodovať proti otroctvu,
keď počet otrokov aj tak klesá? Keď nebudú otroci dostupní na Slovensku,
bude sa za nimi chodiť inde. Otrok nie je plnohodnotný človek, atď.

Iste, dnes by takéto „argumenty“ za otroctvo nik nebral vážne. Skôr by
vyzneli celkom nemiestne. Keby sme však cúvli v čase o pár storočí…
Dúfam, že nepotrvá ďalšie storočia, kým sa podobne neprijateľnými ukážu
byť argumenty za potrat. Lebo veď ak nám neprináleží právo človeka
vlastniť, o čo menej nám prináleží právo ho zahubiť!

Avšak dovtedy, kým sa spôsob uvažovania spoločnosti zmení, nestraťme
odvahu a vynaliezavosť, aby sme pomáhali mamám a chránili deti. Lebo byť
kresťanom si dnes naozaj žiada nielen byť jednoznačne za život, ale aj
šikovne hľadať spôsoby ako ľudské životy podporovať a chrániť - a pri
troche „filipa“ neskončiť v jame, ktorú nám kope kultúra smrti.