Na štvrtú pôstnu nedeľu vám prinášame zamyslenie o. Pavla Jurčagu, náboženského redaktora Rádia LUMEN.

Bratia a sestry! 
Už druhú nedeľu sledujeme svätú omšu prostredníctvom médií. Tohtoročný pôst je tak pre nás veľmi výnimočný. Dnešné evanjelium hovorí o uzdravení slepého. Ježiš povedal:  „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli“ (Jn 9, 39). Bol slepý od narodenia. Žobral blízko svätyne. Ježiš ho zbadal a dal mu najväčší dar: zázračne mu vrátil zrak. Keď ho zbadali susedia a známi, od údivu onemeli. Boli zvyknutí na to, že je mrzák. Pamätali si, že od dieťaťa chodil neistým krokom hmatajúc prstami múry domov alebo palicou dlažbu ulíc, aby si nepoplietol cestu, alebo nespadol do nejakej jamy. Teraz zrazu vidia, že ide istým krokom ako všetci vidiaci. Nevidiaci od narodenia, s ktorým sa Ježiš stretáva, neprosí o uzdravenie a ani Ježiš sa ho nepýta, či chce vidieť. Je tam jednoducho preto, aby sa na ňom ukázala moc Božia. Je potrebné si uvedomiť, ako postupne sa už vidiaci človek mení na veriaceho. Najprv jednoducho poslúchne Ježiša, hoci nerozumie, prečo mu Ježiš hovorí: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci“ (Jn 9,7). Potom vo svojej jednoduchosti ducha koná. Nevie nič o človeku, ktorý ho uzdravil. Keď ho vypočúvajú farizeji, nazve toho, čo ho uzdravil, prorokom. A zatiaľ čo sa jeho rodičia boja pred farizejmi vyznať pravdu, uzdravený sa nebojí spýtať farizejov: „Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi“ (Jn 9,27)? A pre svoje správanie, ktoré nevyhovuje farizejom, je vyhnaný. Tu sa stretáva s Ježišom, ktorý ho uzdravil. Aj on očakáva prisľúbeného Mesiáša a preto sa Ježiša pýta : „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?" Na to mu Pán Ježiš odpovedal: „Už si ho videl a je to ten, čo sa rozpráva s tebou. Keď to uzdravený počul, povedal: Verím, Pane! A padol k nohám Pána Ježiša, aby sa mu poklonil." Tešil sa teraz súčasne z toho, že sa mu vrátil zrak, ako aj z toho, že stretol Mesiáša, Vykupiteľa sveta. 
       Bratia a sestry!  V udalosti uzdravenia slepého nachádzame viac právd: Ježiš je vždy verný človekovi, ktorý mu ostáva verný. Iná pravda je, že vernosť vždy prináša osvietenie. Môže síce vyvolať aj prenasledovanie zlých ľudí, ale odmenou vernosti je vždy dôverné priateľstvo s Ježišom a hlbšie poznanie jeho osoby a jeho lásky.
    Vidíme svoje slabosti, máme však oči, ktoré môžeme ešte viac otvoriť a vniknúť hlbšie do pravdy. Ak si neuvedomujeme svoje slabosti a nedostatky, sme skutočne slepí. Ten, kto si začne uvedomovať svoje slabosti, môže sa stať silným. Kto svoju tvár obracia ku Kristovi, on ho uzdravuje z prípadnej slepoty. Presvedčil sa o tom aj Ján Newton, ktorý v 17. stor. bol obchodníkom s ľuďmi, ktorých z Afriky prevážal do Ameriky. Jeho svedomie otupelo. Mal všetko. Bol v najlepších rokoch. Bol zdravý. A predsa, pri jednej búrke na mori, na ceste do Ameriky, s nákladom otrokov zistil, že prichádza o všetko, a vtedy volá k Bohu: „Pane, ak sa zachránim, zmením svoj život.“ Slovo dodržal. Zmenil sa. Otvorili sa mu oči. Videl to, čo pred tým nevidel. Začal si všímať biedu iných. V jeho najkrajšej piesni Amazing grace napísal tieto slová:
          „Úžasná milosť, ako sladko znie to, že zachránila chudáka ako som ja. Raz som bola stratený, no teraz som nájdený. Bol som slepý, no teraz vidím. Bola to milosť, ktorá naučila moje srdce cítiť a milosť zbavila ma strachu. Aké je vzácne, že sa tá milosť objavila v tú hodinu, keď som prvý krát uveril. Keď budeme mŕtvi desaťtisíc rokov a jasne žiariť ako slnko, nebudeme mať dosť času spievať na Božiu chválu a vtedy, my prví znovu začneme. Úžasná milosť, ako sladko znie to, že zachránila chudáka ako som ja. Raz som bola stratený, no teraz som nájdený. Bol som slepý, no teraz už rozumiem.  
Bratia a sestry! Ježiš svetlo sveta, chce aj cez nás svietiť iným. Preto prosme Nebeského Otca o silu, aby sme vždy kráčali vo svetle Kristovom a vytrvali v dobrom až do konca.